Program

… kde chránime prírodné bohatstvo pre budúce generácie.

Životné prostredie

Výzvy a problémy

Od kvality prostredia, v ktorom žijeme, do veľkej miery závisí kvalita celého nášho života. S tým súvisí aj väčší dôraz na ekonomické dôsledky a právne aspekty poškodzovania životného prostredia. Za uplynulých 26 rokov sme na Slovensku vo všeobecnosti zaznamenali pokles znečistenia životného prostredia (od ovzdušia cez vodu až po pôdu i celý potravinový reťazec), a to vo väčšine sledovaných ukazovateľoch a regiónoch. Napriek tomu je environmentálny dlh minulosti stále ešte veľký, nedoriešené sú viaceré environmentálne kauzy minulosti a pribúdajú nové formy znečisťovania a devastácie nášho životného prostredia.

Na Slovensku chýba seriózna diskusia o klimatických zmenách a o tom, ako im čeliť. Takisto nemáme pripravenú spoločensky akceptovanú víziu a dlhodobú koncepciu ochrany pred povodňami. Slovensko je naďalej posiate tisíckami nelegálnych skládok odpadov – nielen komunálnych či inertných, ale neraz aj nebezpečných. Samotný zmysel ochrany prírody a krajiny sa dosiaľ na Slovensku nestal súčasťou verejného povedomia – skôr prevláda presvedčenie, že ide o niečo obmedzujúce, čo sa v minulosti zvyklo nazývať „brzdou pokroku“. Na viacerých miestach dochádza k nadmernej záťaži životného prostredia, na iných miestach zasa krajina pustne a degraduje.

Slovensko taktiež výrazne zaostáva za vyspelými krajinami v oblasti efektívneho využívania surovinových zdrojov a energie.

Zákonný inštitút posudzovania vplyvov činností na životné prostredie a strategického environmentálneho hodnotenia sa realizuje často iba formálne a neplní svoje poslanie. V súlade s platným Environmentálnym akčným programom EÚ by environmentálne aspekty mali byť integrálnou súčasťou všetkých typov rozvojových politík.

Nakladanie s prostriedkami na životné prostredie je často neefektívne. V niektorých sférach sa využívajú neefektívne, ba kontraproduktívne, v iných chýbajú. Aj preto je potrebné zvýšiť občiansku participáciu pri rozhodovaní o týchto prostriedkoch a zlepšiť verejnú kontrolu ich využívania. V občianskom sektore sa nachádza veľký potenciál, ktorý ostáva zo strany štátu nevyužitý. Dobrovoľným ochrancom prírody a životného prostredia je potrebné dať príležitosť, ako aj reálne práva kontrolovať a pôsobiť proti poškodzovaniu prírody a životného prostredia. Zaostáva aj environmentálna výchova a vzdelávanie, a tým aj gramotnosť ľudí a povedomie o dôležitosti ochrany životného prostredia.

Veľkú pozornosť si vyžaduje rozvoj našich miest tak, aby sa z nich stali skutočne príjemné a fungujúce miesta pre život svojich obyvateľov a návštevníkov.

Slovensko sa vždy pýšilo tým, že je bohaté na vodu, čo, žiaľ, už neplatí. Zlými rozhodnutiami politikov počas posledných 70 rokov sa krajina natoľko poškodila, že zo Slovenska sa stratilo viac ako 15 mld. m3 vody. Voda je nenahraditeľná pre život, potraviny, prírodu i bezpečné počasie a v 21. storočí bude v mnohých končinách sveta rozhodovať nielen o kvalite života ľudí, ale aj o potravinovej i ekonomickej bezpečnosti. Preto si Slovensko zaslúži ochranu nenahraditeľného prírodného dedičstva v plnom rozsahu. Zastavením vysychania Slovenska vrátime našej krajine environmentálnu, vodnú, potravinovú, ekonomickú,  sociálnu, kultúrnu, klimatickú bezpečnosť i perspektívu. Program plošného zadržiavania dažďovej vody v krajine ochráni Slovensko pred povodňami, suchom i klimatickou zmenou a zabezpečí nám i budúcim generáciám na Slovensku dostatok čistej vody, hojnej biodiverzity, zdravých potravín, prosperujúcej ekonomiky, viac tolerancie i solidarity do vzťahov medzi ľudí.

Ochrana prírody a životného prostredia nie je len naša povinnosť, vyplývajúca z medzinárodných noriem, je to najmä otázka našej každodennej snahy zabezpečiť čisté, zdravé a harmonické prostredie, v ktorom žijeme a zachovať prírodné a kultúrno-historické hodnoty pre budúce generácie.

 Naše riešenia

  1. Prísne dodržiavanie medzinárodne akceptovanej zásady „znečisťovateľ platí“ a zasadenie sa za to, aby zodpovednosť za environmentálne záťaže z minulosti niesol ten, kto ich spôsobil.
  2. Dôsledné vyšetrenie a doriešenie environmentálnych káuz, ktoré oprávnene znepokojujú verejnosť.
  3. Presadenie opatrení proti vzniku nelegálnych skládok odpadov: od prevencie v rovine výchovy a vzdelávania cez lepší systém zberu, zálohovania, triedenia a recyklácie až po zvýšenie sankcií pre tých, ktorí nelegálne skládky vytvárajú.
  4. V záujme šetrenia surovinami, ochrany životného prostredia a znižovania surovinovej a energetickej závislosti Slovenska budeme presadzovať zvýšenie energetickej efektívnosti celej slovenskej ekonomiky na úroveň vyspelých krajín.
  5. Urýchlené schválenie nového systému produkcie, používania a kontroly chemických prostriedkov v prírodnom prostredí, vo voľnej krajine a intravilánoch miest a obcí.
  6. Podpora inovatívnych riešení v čistení odpadových vôd a využívania dažďových vôd na zvýšenie produkcie biomasy, aby sa znížili náklady získavania zdrojov z prirodzených lesov.
  7. Pripravíme vodný zákon na integrovanú ochranu a obnovu vody v krajine, aby Slovensko nevysýchalo a zároveň aby sa vytvorili finančné nástroje pre zvýšenie starostlivosti o ochranu vody na území pre mestá a obce.
  8. Prijatie nových legislatívnych pravidiel, ktoré budú motivovať mestá a obce k zvyšovaniu plochy verejnej zelene v mestách a k využívaniu dažďovej vody na ozdravovanie klímy miest a obcí.
  9. Pri protipovodňovej ochrane budeme motivovať všetkých správcov i vlastníkov lesopoľnohospodárskej krajiny a dopravnej infraštruktúry zadržiavať dažďovú vodu tam, kde spadne, a tým zvýšime bezpečnosť občanov v sídlach a zároveň posilníme zásoby vody na území Slovenska i ozdravíme klímu.
  10. Preventívnu protipovodňovú ochranu budeme realizovať hlavne zvyšovaním retenčnej schopnosti ako lesnej, tak aj poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom subjektov, ktorú ju priamo obhospodarujú. Neodmysliteľnou súčasťou bude okrem iných opatrení aj trvalá údržba malých vodných tokov.
  11. Podpora riešení na udržanie vody v krajine, zadržanie povodňovej vlny v mieste jej vzniku, teda v horných častiach povodí, zmiernenie, spomalenie a rozdelenie jej odtoku, a tým aj zníženie rizika povodní. Pri protipovodňovej ochrane budeme preferovať prevenciu pred nutnosťou dodatočne odstraňovať ich tragické následky.
  12. Vytvorenie právneho mechanizmu účinnej obrany ľudí pred obťažujúcim zápachom a prijatie nového zákona o ovzduší.
  13. Podpora skvalitnenia urbanistických a územno-plánovacích prístupov k mestskému prostrediu, skvalitnenie mestskej dopravy s dôrazom na verejnú, pešiu a cyklistickú, ako aj účinnú ochranu a adekvátne využívanie verejných priestorov v prospech verejnosti.
  14. Komplexné informovanie verejnosti o stave životného prostredia a s tým súvisiacich hrozbách a rizikách. Výmena takýchto informácií musí prebiehať v súlade so zahraničím a s dôrazom na susedné krajiny.
  15. Lepšie zapojenie a podpora mimovládnych environmentálnych organizácií do ochrany prírody na báze partnerských vzťahov so štátom a samosprávou a väčšie zapojenie občanov do environmentálneho rozhodovania. Takisto budeme podporovať aj environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
  16. Zvýšenie rozhodovacej právomoci správ národných parkov vrátane kompetencií pri rozhodovaní o finančných tokoch subjektov podnikajúcich na ich území. Posilnenie a zefektívnenie práce správ národných parkov a chránených krajinných oblastí v prospech prírody a príjemných zážitkov pre návštevníkov.
  17. Výrazné zvýšenie podielu obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd, zníženie ich rozostavanosti. Kvalitnú pitnú vodu z verejných vodovodov pre všetkých občanov (v roku 2014 ju malo 87,7 % občanov Slovenska).
  18. Pri devastačnej ťažbe nebezpečných nerastných surovín štát s výnimkou rádioaktívnych látok neprihliada na oprávnené obavy občanov, preto upravíme príslušné zákony tak, aby bolo možné život a zdravie ohrozujúcu ťažbu surovín (vrátanie prieskumných vrtov) vykonávať len na základe súhlasného referenda občanov dotknutých obcí.
  19. Pri projektoch revitalizácie krajiny a protipovodňovej ochrany miest a obcí budeme podporovať zapojenie dlhodobo nezamestnaných.
  20. Z hľadiska ochrany životného prostredia nepodporíme nové ropovodné prepojenie cez Žitný ostrov, ktorý je vzácnym zásobníkom pitnej vody. Budeme presadzovať zvýšenie bezpečnosti aj ostatných existujúcich líniových stavieb, a to nielen na tomto území.
  21. Na územiach so 4. a 5. stupňom ochrany, ako aj na územiach Svetového prírodného dedičstva UNESCO budeme zabezpečovať 100 % rozsah vlastníctva pozemkov štátom, prípadne mimovládnymi environmentálnymi organizáciami, a to niektorou z vhodných foriem vyrovnania sa so súčasnými neštátnymi vlastníkmi – prostredníctvom výkupu, zámeny, vyrovnania a pod.
  22. Podporíme ochranu biodiverzity a navrátenie do prírody človekom vyhubených či kriticky ohrozených živočíchov (napr. zubra hrivnatého, norka európskeho, sokola rároha, tetrova hoľniaka a ďalších druhov) ako aj rastlín; budeme podporovať ich prezentáciu návštevníkom chránených území.

Energetika

Výzvy a problémy

Najväčšími výzvami súčasnej doby v oblasti energetiky sú energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť a energetická chudoba. Zatiaľ, čo energetická bezpečnosť je primárne doménou zahraničných vzťahov a medzinárodnej spolupráce, energetická efektivita súvisí najmä s tým, ako sa staráme o energetickú infraštruktúru a jej zdokonaľovanie. Energetická chudoba nie je len problémom Slovenska, ale celej Európskej únie a súvisí s tým, ako sa dokážeme postarať o tých najzraniteľnejších z nás – spotrebiteľov energie.

Investície do energetickej infraštruktúry sa v posledných desaťročiach významne podcenili, čo je evidentné najmä v oblasti tepelnej energetiky, kde niektoré mestá úplne prestali využívať centralizované systémy dodávky tepelnej energie a nebyť umelého zásahu v podobe legislatívy v prospech týchto systémov, odklon by bol ešte väčší. Pritom z pohľadu energetickej efektívnosti by sa centralizované systémy mali urýchlene prebudovať a vylepšiť tak, aby využívali aj obnoviteľné zdroje energie a nielen fosílne palivá. Žiadúce je vykonanie energetického auditu, pretože aj Slovensko ako členský štát EÚ sa zaviazal prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti. Avšak nielen v oblasti tepelnej energetiky, ale aj v prípade elektriny a plynu stále pretrvávajú neprávosti z minulých rokov, keď vlastníci a prevádzkovatelia infraštruktúry nevyplatili adekvátnu náhradu vlastníkom pôdy, na ktorej je energetická infraštruktúra postavená vrátane pôdy v ochrannom pásme v okolí takejto infraštruktúry. Vlastníci pôdy sú okrem strpenia vecného bremena navyše zaťažení aj miestnou daňou, ktorá sa nejaví byť spravodlivá. Takýto nespravodlivý systém je potrebné zmeniť.

Pojem energetickej chudoby právo Európskej únie nedefinuje a je tak na každom členskom štáte vrátane Slovenska, aký okruh ľudí zahrnie do pojmu zraniteľného spotrebiteľa. Platná legislatíva pozná tento pojem len pri elektrine a plyne a považuje za zraniteľných len zdravotne ťažko postihnuté osoby, ktorých prístroje na udržanie života sú napojené na plyn alebo elektrinu. To je však veľmi zúžený pohľad na zraniteľného spotrebiteľa, pretože štandardne by do tejto skupiny ľudí mali patriť aj dôchodcovia, ľudia v hmotnej núdzi a osoby mladšie ako 15 rokov. Následne by sa malo na osoby, ktoré majú postavenie zraniteľného spotrebiteľa prihliadať oveľa viac tak pri reklamácii tovarov a služieb v oblasti energetiky (ale aj širšie), ako aj pri exekúciách a súdnych či rozhodcovských konaniach.

Naše riešenia

  1. Podpora rýchlejšieho prechodu na takú ekonomiku, pri ktorej dochádza k žiaducemu ekonomickému a sociálnemu rozvoju a zároveň k poklesu spotreby prírodných zdrojov a produkcie emisií v intenciách koncepcie trvalo udržateľného rozvoja, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná.
  2. Prepracovanie zákona o tepelnej energetike tak, aby sa jeho ustanovenia o podnikateľoch vzťahovali len na podnikateľov a aby tí, ktorí sa chcú odpojiť a spĺňajú požadované technické parametre a parametre z hľadiska životného prostredia, tak mohli urobiť bez toho, aby mal doterajší dodávateľ právo vyjadriť záväzné stanovisko voči takémuto odpojeniu sa.
  3. Vykonanie energetických auditov budov vo verejnej správe.
  4. Povinnosť inštalácie meračov v oblasti tepelnej energetiky budú mať len tí, u ktorých je takáto inštalácia technicky možná a nákladovo efektívna.
  5. Posilnenie ochrany práv vlastníkov nehnuteľností a zabezpečenie rovnocennej ochrany súkromného vlastníctva a verejného záujmu napríklad tým, že priznáme vlastníkom nehnuteľností opakovanú každoročnú náhradu za nútené obmedzenie užívania ich nehnuteľnosti a užívania ich pozemku v ochrannom pásme, ktorú im vyplatí držiteľ povolenia. To sa uplatní v oblasti tepelnej energetiky, ako aj v oblasti elektriny a plynu. Pripravíme nový reštitučný zákon o energetike pre posilnenie práv vlastníkov pozemkov.
  6. Rozšírenie okruhu osôb, ktoré sa považujú za zraniteľného spotrebiteľa a prepracovanie platnej legislatívy tak, aby tieto osoby mali zabezpečení osobitný zreteľ pri vybavovaní reklamácií tovarov a služieb, pri posudzovaní neplatnosti spotrebiteľských zmlúv, pri exekúciách, ako aj súdnych, či rozhodcovských konaniach.