… kde veda, výskum a inovácie sú potenciálom rozvoja, nie na príťaž.
Výzvy a problémy
Podobne ako napríklad umenie, aj veda a výskum patria medzi základné kultúrne prejavy ľudstva. V človeku drieme túžba objavovať nepoznané: od exotických miest cez komplexné prírodné zákony až po abstraktné matematické vzťahy. Vedecké objavy okrem toho pravidelne a neustále zlepšujú kvalitu nášho života – stačí spomenúť pokroky v lekárskej vede, ale aj napríklad v telekomunikačnej, automobilovej, či leteckej technike a pod.
Napriek finančnej poddimenzovanosti vedy a výskumu, Slovensko patrí medzi krajiny s dlhou vedecko-výskumnou tradíciou. Naši vedci boli – a stále sú – adekvátnymi partnermi svojim zahraničným kolegom, prispievajúc k riešeniu najprestížnejších projektoch dnešného sveta: Slovensko sa úspešne zúčastňuje aktivít nadnárodných organizácií ako napr. CERN, XFEL, ESA a ďalších.
Z tejto silnej tradície v podstate čerpá naša veda dodnes. Napriek tomu, že za posledné desaťročia podpora vedy a výskumu zo strany jednotlivých vlád skôr upadala, dokážu naši vedci ešte stále prichádzať s prelomovými objavmi, či už v oblasti biológie, materiálových, alebo informačných technológií.
Slovensko, ako krajina bez výrazných prírodných zdrojov (ropa a plyn, nerastné suroviny), s malým územím bez priameho prístupu k moriam, musí piliere svojho bohatstva hľadať inde. Naše hospodárstvo sa posledné roky spolieha prevažne na montážne haly zahraničných automobiliek. Tento stav považujeme za dlhodobo neudržateľný, nakoľko je založený viac na manuálnej práci než na kvalite vedomostí našich ľudí. Preto sme toho názoru, že hlavným zdrojom bohatstva na Slovensku by sa postupne mali stať výskumné a vývojové služby, inovácie, patenty (a z nich plynúce príjmy z licencií), ktoré budú vznikať vo vedeckých centrách a technologických firmách, ale aj na našich vysokých školách. Cieľom je vybudovať tzv. znalostnú ekonomiku založenú viac na vedomostiach. Príkladov zo zahraničia, vrátane krajín našej veľkosti, je dosť: aj u nás môžu vzniknúť úspešné technologické firmy podobné fínskej Nokii alebo estónskemu Skype-u.
Jednoznačne najzávažnejším a dlhodobým problémom slovenskej vedy je jej výrazné podfinancovanie. Napriek veľkému potenciálu slovenských vedcov produkovať kvalitné výsledky na svetovej úrovni a s perspektívou premeniť Slovensko na krajinu s fungujúcou znalostnou ekonomikou, patríme vo výške financovania vedy v prepočte k HDP krajiny na chvost Európy. Dokonca aj naši susedia v rámci Výšehrádskej štvorky vynakladajú na vedu a výskum viac prostriedkov než my.
Našim cieľom bude preto zvýšiť financovanie vedy v SR zo súčasných 0,89 % HDP na aspoň 1,5 % HDP do roku 2020. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné okrem postupného navyšovania financovania z verejných zdrojov predovšetkým motivovať súkromný sektor, aby viac investoval do výskumu, vývoja a tvorby inovácií. Veda v SR je dnes financovaná asi z polovice z verejných zdrojov a z polovice zo súkromných zdrojov. Zámerom je dosiahnuť stav, kde aspoň 2/3 finančných prostriedkov vynakladaných v SR na vedu a výskum bude pochádzať z rúk súkromných spoločností, nakoľko tam je inovačný potenciál najvyšší. Na dosiahnutie tohto cieľa je však potrebné prijať adekvátne opatrenia, napríklad vo forme atraktívnych daňových úľav pre firmy investujúce do výskumu a vývoja.
Druhým najväčším problémom v slovenskej vede sú príliš prísne pravidlá nakladania s už vysúťaženými finančnými zdrojmi. Prísne pravidlá verejného obstarávanie majú zmysel pri rutinných nákupoch spotrebného tovaru (napríklad kancelárskych potrieb) či prevádzkových služieb (napríklad stravovacích či upratovacích), ale pre potreby vedeckého projektu sú často neúčelné a v skutočnosti brzdia efektívne využitie financií pridelených na dosiahnutie vedeckého výsledku. Skoro nikdy totiž nie je možné dopredu odhadnúť všetky tovary a služby, ktoré bude daný výskumný projekt potrebovať. Vyplýva to zo samotnej podstaty vedeckej práce: objavovať neznáme fakty či postupy, konštruovať výrobky novej kvality, teda doslova hľadať nové a neznáme.
Hoci vedec už raz presvedčil spoločnosť, resp. hodnotiacu komisiu o zmysluplnosti svojho projektu, vrátane jeho rozpočtovej časti, naďalej musí pri každom nákupe postupovať tak, akoby nakladal s prevádzkovými financiami verejnej inštitúcie, teda zháňať v predstihu prístroje či súčiastky do projektu, pokiaľ možno čo najlacnejšie. Prax však ukazuje, že je veľmi ťažké, niekedy až nemožné, splniť pri vedeckej práci všetky požiadavky súčasného zákona o verejnom obstarávaní. Často sa nakupujú nie bežne dostupné tovary a služby; väčšinou ide o prototypy, resp. na trhu ešte len sa formujúce sa výrobky, služby a pod.
Tretím najvypuklejším problémom je nízka možnosť uplatnenia mladých vedcov v SR. Hlavným faktorom je neadekvátne finančné ohodnotenie vedca, ktorý v prípade, že si chce založiť rodinu, musí si nájsť prácu v inom obore, alebo hľadať vedecké uplatnenie v zahraničí. Z toho vyplývajú dva zásadné problémy pre rozvoj slovenskej vedy: zväčšujúca sa generačná medzera v radoch slovenských vedcov a únik najtalentovanejších mozgov do zahraničia.
Budeme preto presadzovať postupné navyšovanie platových pomerov slovenských vedcov tak, aby bolo pre mladého človeka reálne pokračovať v kariére vedeckého pracovníka aj po založení si vlastnej rodiny, a aby mohli slovenské pracoviská aspoň čiastočne konkurovať okolitým krajinám. Okrem toho je potrebné prijať opatrenia pre postupný návrat krajanov, ktorí sa dokázali v zahraničí uplatniť na poli vedy a výskumu, aby mohli vo svojej domovine pokračovať vo svojom výskume a budovať tu perspektívne vedecké tímy.
Samostatnú pozornosť si zaslúži oblasť popularizácie vedy a výskumu. Vedci musia pravidelne a zrozumiteľne verejnosti vysvetľovať, čo užitočné z ich práce plynie pre ľudstvo, t. j. pre jeho poznanie sveta, či kvalitu života. Nejde len o obhajobu opodstatnenia verejných výdavkov na vedecké projekty, popularizácia vedy má obrovský vplyv aj na motiváciu detí a mládeže študovať vedu a techniku, spoznávať nové a perspektívne oblasti ľudskej činnosti, a v konečnom dôsledku tak umožňuje udržiavať pri živote samotnú vedu, ktorá bez prílevu nových generácií zákonite stagnuje.
Naše riešenia
- Stimulovať budovanie znalostnej ekonomiky zavedením výšších daňových úľav pre subjekty investujúce do výskumu a vývoja.
- Zvýšenie financovania vedy v SR zo súčasných 0,89 % HDP na aspoň 1,5 % HDP do roku 2020.
- Postupné navyšovanie súťažných finančných prostriedkov v slovenských grantových agentúrach APVV, VEGA a KEGA o desiatky percent oproti súčasnému stavu.
- V oblasti vysokého školstva Slovensko trpí nadmerným množstvom vysokých škôl, z ktorých väčšina nedosahuje náležitú kvalitu. Bude preto potrebné oddeliť renomované univerzity, ktoré produkujú kvalitných absolventov do praxe spolu so špičkovým výskumom, od tých vysokých škôl, ktoré produkujú nezamestnaných ľudí, hoci s vysokoškolským titulom. Toto oddelenie bude spočívať jednak v spôsobe financovania vysokých škôl, ako aj v prístupe k vedeckým finančným zdrojom.
- Zastavenie úniku najšikovnejších mozgov do zahraničia. Preto budeme podporovať zavádzanie návratových štipendií pre úspešných vedcov späť na Slovensko, na ktorých bude nadväzovať dedikovaná a rýchla grantová schéma, ktorá umožní navrátilcom získať vedecký projekt na prvé roky ich pôsobenia v SR. Tiež je potrebné prilákať kvalitných vedcov zo zahraničia tak, aby časť svojho know-how mohli odovzdať tímom, ktoré vybudujú z mladých vedcov v SR. Za týmto účelom budeme podporovať štipendiá pre týchto hosťujúcich vedcov tak, aby im štipendium poskytlo atraktívne podmienky na vedeckú prácu aspoň na 5 rokov.
- Dnešná veda je predovšetkým o medzinárodnej spolupráci, preto budeme presadzovať zlepšenie ohodnotenia vedcov zapojených do európskych a medzinárodných projektov. Od tohto kroku očakávame zvýšenie zapojenia Slovenska do európskych programov, ako sú napr. Horizont 2020, Dunajská stratégia a pod.
- V SR je veľmi málo rizikového kapitálu, ktorý by bol dostupný pre rýchle testovanie inovačných riešení. Budeme preto podporovať start-upové grantové programy ako napr. inovačné vouchery, bezúročné pôžičky pre nákup technológií, možnosť spolufinancovania registrácie patentu štátom a pod.
- Zatraktívnime povolanie vedca navýšením jeho finančného ohodnotenia. Postavenie vedca v SR musí byť porovnateľné s krajinami v EÚ, inak sa bude rozširovať generačná medzera v slovenskej vedeckej komunite.
- Zrovnoprávnenie finančného ohodnotenia zahraničných vedcov hosťujúcich u nás s domácimi vedcami, počnúc od post-doktorandských pozícií.
- Pokračovanie tranformácie ústavov SAV na jednotlivé verejno-výskumné inštitúcie, s cieľom umožnenia a zjednodušenia ich spolupráce s podnikateľskou sférou v oblasti poskytovania výskumných služieb, resp. riešení výskumných úloh na zákazku.
- Zásadné zníženie byrokratickej záťaže vedcov pri používaní vysúťažených peňazí.
- Zmiernenie požiadaviek zákona o verejnom obstarávaní pre oblasť vedy a výskumu. Prostriedky určené na výskumné (t. j. nie prevádzkové) aktivity nemôžu podliehať pravidlám verejného obstarávania v tej miere, ako bežné prostriedky.
- Pre potreby nakladania s „výskumnými“ peniazmi preto prehodnotíme pravidlo o limitných nákupoch do 5 000 eur a povinnosť nakupovať cez elektronické trhovisko; buď ich úplným zrušením, alebo zvýšením príslušných finančných limitov.
- Zavedenie nových grantových schém určených výlučne pre popularizáciu vedy a techniky na pôde základných, stredných a vysokých škôl, ale aj verejných vedeckých festivaloch typu Noc výskumníkov, Týždeň vedy a techniky a pod.
- Zjednodušenie pravidiel pre posudzovanie projektov za účelom zníženia tzv. „time-to-grant“.
- Výstavba regionálnych vedeckých múzeí s interaktívnymi expozíciami tak, aby stimulovali záujem detí o štúdium vedy a voľbu vedeckej kariéry.
- Zjednotenie a sprehľadnenie podmienky na získanie grantov zo štrukturálnych fondov, ako aj zníženie byrokracie.