… kde každej rodine, aj tej neúplnej, venujeme pozornosť a podporu

Naše kompletné riešenia pre oblasť rodinnej politiky nájdete aj v tejto brožúre.

Za základné východisko rodinnej politiky považujeme princíp ochrany a podpory rodiny, ako spoločenstva, ktoré zaručuje vzájomnú starostlivosť manželov a harmonický vývin a  výchovu detí. V súlade s Európskou sociálnou chartou chceme rodine garantovať právo na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu zabezpečujúcu jej plný rozvoj.

Okrem etických a spoločenských benefitov, rodina je pre štát zdrojom ekonomického potenciálu. Je kľúčovým faktorom rozdelenia zdrojov medzi jednotlivcami a generáciami, je miestom ochrany a zabezpečenia pred chudobou. Žiadny sociálny systém nevie jednotlivca ochrániť pred chudobou tak, ako fungujúce rodinné väzby. Z toho dôvodu diferencujeme rodinnú politiku od sociálnej politiky, keďže rodinná politika napomáha stabilite a rozvoju rodín, kým sociálna politika chráni občanov pred ekonomickou chudobou. Našim cieľom je podporovať rodiny, no zároveň plne rešpektovať právo na súkromie,  subsidiaritu rodinného spoločenstva a právo rodičov na výchovu detí.

Rodiny vo vyspelých krajinách sa však menia a sú vystavené mnohým výzvam. Znižuje sa pôrodnosť a zároveň sa zvyšuje dĺžka života, v mnohých krajinách je v súčasnosti viac starých rodičov a menej detí. Mnohé rodiny žijú v netradičnom usporiadaní, ľudia vstupujú do manželstva v staršom veku, stúpa rozvodovosť, ako aj opätovný vstup do manželstva. Mnoho detí sa rodí mimo manželstva, deti majú menej súrodencov, často žijú len s jedným rodičom. Ašpirácie žien sa presúvajú z materstva do profesionálneho života a muži aj ženy hľadajú príležitosť, ako skombinovať rodinný život a kariéru.

Na Slovensku považujeme za najväčšie výzvy v oblasti rodinnej politiky štyri problémy: demografiu, bývanie, stabilitu rodinných zväzkov a prehlbujúcu sa chudobu mnohodetných rodín.

Demografia

Takmer všetky vyspelé krajiny čelia problému klesajúcej pôrodnosti. V roku 2012 v Európskej únii nebola ani jedna krajina nad hranicou nahraditeľnosti populácie (vo vyspelých krajinách 2,1 dieťaťa na ženu). Pokiaľ ide o Slovensko, je situácia ešte znepokojujúcejšia. Slovensko má jednu z najnižších pôrodností v Európskej únii, dokonca aj medzi štátmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá združuje 34 ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta. Pôrodnosť dlhodobo klesá a v súčasnosti je okolo 1,34 dieťaťa na ženu. Príčinou týchto klesajúcich trendov je kombinácia viacerých faktorov, ktoré zahŕňajú sociálne normy a postoje, zmenu ašpirácii súčasnej spoločnosti, ako aj náklady na výchovu dieťaťa. Jedným z určujúcich faktorov, ktorý má vplyv na zakladanie rodín a demografický vývoj je aj odkladanie materstva a výrazný pokles pôrodnosti žien do 30 rokov. Muži aj ženy sa chcú najskôr etablovať na pracovnom trhu a zabezpečiť sa po materiálnej stránke, až potom zakladajú rodiny. Kým v roku 1970 bol priemerný vek prvorodičiek 24 rokov, v súčasnosti na Slovensku sa zvýšil na 27 rokov a priemerný vek žien pri pôrode je 29,2 roka. Následne sa zvyšuje pravdepodobnosť, že ženy budú mať menej detí alebo budú čeliť problémom s neplodnosťou v neskoršom veku. Mnoho žien ostáva bezdetných a z empirických prieskumov (Eurobarometer 2006: “Childbearing Preferences and Family Issues in Europe”) vyplýva, že vo všeobecnosti rodičia majú menej detí, ako by chceli mať (tzv. „child gap“). Ďalším faktorom je aj zvyšovanie vzdelanosti, predovšetkým vzdelanosti žien, ktorá za posledných 30 rokov výrazne stúpla. Mladí ľudia teda trávia oveľa viac času v škole, ako ich rodičia a starí rodičia.

Pokiaľ ide o príčiny nízkej pôrodnosti a nechuti k manželstvu, na základe výskumu niektorí autori tvrdia, že pokles sobášnosti a pôrodnosti je najväčší v krajinách, kde sú ašpirácie žien v pracovnom živote v najväčšom rozpore s tradíciami alebo očakávaniami spoločnosti a s rolou, ktorú má zohrávať žena v rodinnom živote. Na Slovensku pomerne veľa žien dosahuje vysokoškolské vzdelanie (o 13 % viac ako mužov), avšak len malé percento zamestnávateľov umožňuje zladenie pracovného a rodinného života tak, aby sa žena mohla plnohodnotne venovať rodine popri práci.

Ďalším faktorom sú aj náklady spojené s deťmi. Mať deti je rozhodnutie, ktoré zahŕňa viditeľné priame a nepriame náklady a nárast týchto nákladov sa považuje za jeden z faktorov pôrodnosti. Priame náklady sú napríklad zvýšenie spotreby domácnosti (bývanie, jedlo, predškolské zariadenie, vzdelanie, doprava, oblečenie). Náklady na prvé dieťa sú často väčšie ako na ďalšie deti, vzhľadom na novú infraštruktúru (detská izba, nové veci, ktoré sa recyklujú pre ďalšie deti). Nepriame náklady zahŕňajú čas, ktorý zväčša matky venujú starostlivosti o detí. Tento faktor je často v spoločnosti a zo strany štátu nedocenený. Ženy, ktoré vychovávajú deti, šetria náklady, ktoré by na výchovu musel vynakladať štát (jasle), nehovoriac o spoločenskom a ekonomickom potenciáli, ktorý má pre budúcnosť krajiny dobre vychovaný člen spoločnosti. Nepriame náklady sa dajú zmerať znížením príjmu v dôsledku zníženia pracovného úväzku, pozastavenia práce, alebo dlhodobému dopadu na kariérny postup, prípadne kariéru vo všeobecnosti. Keďže na Slovensku je stále nemalý rozdiel medzi platom mužov a žien, zväčša je to matka, ktorá ostáva doma a následne po návrate do práce aj zarába menej. Štúdie, ktoré sa venovali tejto problematike odhadujú, že príjmy matiek s dvoma už väčšími deťmi v Nemecku a v Holandsku dosahujú len 46 % príjmu, čo zarábajú na podobných pozíciách ženy, ktoré nemajú deti. Tento takzvaný „family gap“ je menší v škandinávskych krajinách, kde matky zarábajú až 89 % z toho, čo ženy „nematky“. Podobné štatistiky pre Slovensko neexistujú, ale na zacielenie politík, ktoré by odstránili penalizáciu žien – matiek po návrate do práce, by sa tomuto problému mala venovať náležitá pozornosť. So zvyšovaním podielu vysokoškolsky vzdelaných žien, rastú následne aj nepriame náklady na deti. Táto situácia stimuluje ženy k tomu, aby najskôr začali pracovať a budovať si kariéru a až potom si zakladajú rodiny.

Aj keď pôrodnosť a formovanie rodiny sú záležitosťou súkromnej sféry každého človeka, mnohé krajiny začali vyvíjať politiky, ktoré by uľahčili mladým ľuďom založenie rodiny. Jedným z nástrojov, ktoré čiastočne môžu ovplyvniť rozhodnutie založiť si rodinu, ako aj veľkosť rodiny sú rodinné dávky. Z hľadiska efektivity investícii štátu do rodiny viaceré teoretické štúdie zistili, že najväčšia efektívnosť sa dosiahne, ak sa do dieťaťa investuje v skorom veku. Pokiaľ ide napríklad o vývoj kognitívnych schopností, teória vývoja mozgu poukazuje na to, že najväčší vývoj šedej hmoty v mozgu je v rannom detstve. Druhým argumentom v prospech podporovania detí v skorom veku sú aj výdavky spojené so starostlivosťou o malé deti. Malé deti vyžadujú viac času aj viac špecifických vecí (kočík, postieľka atď.). Pri starších deťoch sa matka s veľkou pravdepodobnosťou už vracia do práce a rodinný rozpočet je menej zaťažený. Z empirického výskumu štátneho Inštitútu pre výskum práce a rodiny vyplynulo, že ideálny spôsob zabezpečenia starostlivosti o veľmi malé dieťa vo vekovom intervale pol roka a až rok je spájaný takmer výhradne so starostlivosťou matky (bez ohľadu na jej ekonomický status – či je na materskej/rodičovskej dovolenke alebo je v domácnosti). K takejto forme starostlivosti sa priklonilo 96,4 % opýtaných rodičov. Silný konsenzus ohľadne úlohy matky bol aj v prípade starších detí vo veku 1 až 2 roky (Filadelifová, Gerbery: „Rodičovstvo: názory a skúsenosti rodín s malými deťmi“, 2014). Navyše, starostlivosť rodiča v prípade najmenších detí je jednoznačne najlepšia forma starostlivosti, ktorá môže byť dieťaťu v prvých rokoch života poskytnutá. Z toho dôvodu sa optimálnym riešením zdá predĺženie materskej dovolenky s cieľom zmierniť ekonomické bariéry v rozhodnutí sa pre dieťa, umožniť rodičom venovať kvalitný čas deťom v rannom období starostlivosti o dieťa a  posilniť aktívnu úlohu otcov v rodinnom živote.

Výrazným uľahčením starostlivosti o deti je dostupnosť predškolských zariadení za prijateľnú cenu. Slovensko najväčšiu časť podpory rodiny investuje do peňažných príspevkov. Je pravda, že peňažné príspevky sú viac flexibilné, dajú sa relatívne rýchlo adaptovať, rýchlejšie zabezpečia odozvu na stanovené ciele a cieľové skupiny obyvateľstva, prípadne sa dajú ľahko znížiť. Investície do služieb a do predškolských zariadení sú pomerne malé. Do predškolských zariadení Slovensko investuje menej, ako je priemer OECD krajín (necelých 0,4 % HDP). Umiestnenie dieťaťa do predškolského zariadenia môže byť najmä pre chudobnejšie domácnosti veľkou záťažou pre rodinný rozpočet, najmä v prípade, keď rodičia nedostanú miesto a sú nútení dať dieťa do súkromného zariadenia. Budeme presadzovať, aby každé dieťa dostalo miesto v škôlke, ako aj skvalitnenie služieb pre rodiny, rozvoj rodinnej infraštruktúry v mestách a obciach, ako sú napríklad materské centrá, komunitné centrá, detské ihriská a pod.

Okrem rodinnej infraštruktúry a služieb, veľký vplyv na pôrodnosť a formovanie rodiny majú opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života, najmä v kontexte zvyšujúcich sa ašpirácií žien v oblasti kariéry. Tieto opatrenia sú rôzne a zahŕňajú napríklad príležitosti na skrátený pracovný úväzok alebo pohyblivý pracovný čas. Zvyky na pracovisku, ako napríklad pracovať do neskorých večerných hodín negatívne vplývajú na rozhodnutie založiť si rodinu, prípadne rozšíriť rodinu. Mnohé firmy, najmä mladé kolektívy takéto zvyklosti kultivujú a nepriamo nútia zamestnancov rešpektovať takúto podnikovú kultúru. V prieskume o kvalite života (Kotowska, European Survey on the Quality of Life, 2010) až 40 % zamestnancov uviedlo, že nemajú čas na rodinu. Krajiny, kde sú rozšírené a ľahko dostupné možnosti skráteného alebo polovičného pracovného úväzku majú najvyššiu mieru pôrodnosti najmä medzi ženami s vyšším vzdelaním. Chceme podporovať pracovné prostredie priateľské k rodine, umožniť prácu z domu, zlepšiť dostupnosť čiastočných úväzkov a pohyblivý pracovný čas. Krajiny, kde to bolo umožnené vykazujú, najmä v prípade žien, oveľa väčšiu spokojnosť so zamestnaním a menej stresu.

Bývanie

Jednou z významných bariér pri zakladaní rodiny sú náklady na bývanie. Na Slovensku, podobne ako v Nemecku, Poľsku Španielsku alebo Švédsku, minimálne 25 % rozpočtu rodiny ide na bývanie. Odpoveďou na otázku v prieskume Eurobarometer v roku 2008, čo je najväčším problémom, ktorému čelia v každodennom živote rodiny, bola práve vysoká cena bývania (39 % respondentov). Tento údaj potvrdil aj najnovší výskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny, kde medzi troma nevyhnutnými podmienkami na založenie rodiny menovali respondenti aj potrebu vlastného bývania. Bývanie môže mať významný dosah na odkladanie založenia rodiny. Ak mladí ľudia nemajú prostriedky na bývanie, často posúvajú osamostatnenie sa a ostávajú v rodičovskom dome. Pre mladých ľudí, ktorí uvažujú o založení rodiny je dôležité, aby mali príležitosť zabezpečiť si bývanie a postupne, ako napredujú v kariére a rozrastá sa ich rodina, mohli sa presúvať do väčšieho a kvalitnejšieho bývania.

Našim cieľom je presadiť, aby štát podporoval výstavbu nájomných bytov, najmä pre skupiny obyvateľstva, ktoré majú menej možností zaobstarať si primerané bývanie. Jednou z týchto skupín sú práve mladé rodiny. Na Slovensku je však podiel nájomných bytov veľmi malý a v súčasnosti predstavuje len necelých 6 %, pričom vo vlastníctve verejného sektora (mestá a obce) sa nachádzajú 3 % bytov. Podľa odborných odhadov sú ďalšie 3 % bytov vo vlastníctve súkromných osôb prenajímané na voľnom trhu. Skupina mladých ľudí od 15 do 29 rokov, pre ktorú je otázka bývania obzvlášť dôležitá, podľa dostupných údajov z roku 2011 zahrňovala 1 188 950 obyvateľov, t. j. 22 % z celkového počtu obyvateľov SR. Podľa zistení Európskeho štatistického úradu z roku 2011 až 56,4 % obyvateľov SR vo veku 25 – 34 rokov býva stále so svojimi rodičmi. Tento stav je dôsledkom kombinácie viacerých faktorov, ako je vysoká nezamestnanosť, nárast cien nehnuteľností určených na bývanie, ako aj nákladov spojených s bývaním, pomalý rast miezd. Keďže samosprávy disponujú malým množstvom nájomných bytov, budeme podporovať program partnerstva medzi súkromnými vlastníkmi a samosprávami. Súkromný vlastník môže ponúknuť svoj byt do tohto programu, s tým, že samospráva mu garantuje pravidelné vyplácanie nájmu. Vlastník musí na druhej strane ponúknuť sumu prenájmu o 10 – 15 % nižšiu, ako je bežná cena na trhu. Poistenie proti rizikám bude niesť samospráva a následne mladé rodiny (podmienkou je striktné obmedzenie pokiaľ ide o maximálnu výšku príjmu, vekové obmedzenie, aspoň jeden z nich musí pracovať a nesmú vlastniť nehnuteľnosť) si môžu z ponuky programu vyberať byty, ktoré vyhovujú ich finančným podmienkam a nárokom. Alternatívne môže samospráva podľa svojich priorít a rozpočtových možností dotovať nájomné vo výške 5 – 10 %.

Bytová politika by mala urobiť nájom bytov atraktívnejším a byť otvorená aj pre nízkopríjmové mladé rodiny, ktoré sú v procese osamostatnenia sa, keďže bytová otázka pre mladých ľudí určite zostáva jednou z veľkých bariér založenia rodiny, najmä v chudobnejších regiónoch.

Stabilita rodinných zväzkov

Rodina na Slovensku vyzerá ináč, ako pred niekoľkými desaťročiami, najmä keď zoberieme do úvahy manželstvá a rozvody. Kým v 70-tych rokoch bolo uzatvorených okolo 11 manželstiev na 1 000 obyvateľov, v roku 2013 to bolo necelých 6 manželstiev.  V roku 2014 bolo uzatvorených v absolútnych číslach 26 737 sobášov a v tom istom roku sa rozviedlo 10 514 párov, čo znamená, že takmer každé druhé manželstvo sa končí rozvodom. Objavujú sa nové formy spolužitia, ako napríklad kohabitácie, no štatistiky v krajinách OECD ukazujú, že preferovanou formou spolužitia je stále manželstvo. Sociálna mobilita v uzatvorených manželstvách je pomerne malá, väčšina ľudí žije s partnerom rovnakého vzdelania.

Nové formy spolužitia spôsobujú aj nárast detí narodených mimo manželstva. Tento trend je markantný najmä v škandinávskych krajinách, kde sa rodí viac detí mimo manželstva ako v rámci manželstva, napriek tomu, že sú to krajiny s vysokou mierou pôrodnosti. Slovensko si do určitej miery stále zachováva tradičnú formu rodiny, mimo manželstva je narodených len 35 % detí (na porovnanie: na Islande sa mimo manželstva narodí až 66,9 % detí). Postupne sa znižuje podiel úplných, dvojrodičovských rodín a zvyšuje sa zastúpenie jednorodičovských rodín. V roku 1970 tvorili úplné domácnosti 78,4 %, v roku 1991 to bolo 67,3 %, v roku 2001 už len 56,4 % a v roku 2011 to bolo 52 %. Takisto sa mení počet detí v rodine, kým v 90-tych rokoch na jednu rodinu so závislými deťmi pripadalo 1,9 detí, demografický vývoj naznačuje, že smerujeme k jednodetnému modelu rodiny.

Málokto na Slovensku hovorí o tom, že rozpad manželstva a  rodiny nie je len osobnou, často traumatizujúcou skúsenosťou pre členov rodiny, ale predstavuje vážny spoločenský a ekonomický problém, ktorý má dopad nielen na deti, ale aj na celkový ekonomický potenciál jednotlivých členov rodiny a následne na spoločnosť. Rozpad rodiny spôsobuje ekonomickú zraniteľnosť žien, mužov a detí (jednou z rizikových skupín pokiaľ ide o chudobu sú jednorodičovské domácnosti). Rozvod najviac ohrozuje ženy a deti, u ktorých spôsobuje najväčší prepad životného štandardu. U detí vyrastajúcich v prostredí s vysokou mierou konfliktov je väčšia pravdepodobnosť horších akademických výsledkov alebo porúch správania. Je nepopierateľné, že na vývin dieťaťa vplýva mnoho faktorov, no stabilné a nekonfliktné rodinné prostredie je jedným z činiteľov pozitívne vplývajúcich na sociálne zdravie a celkovú pohodu. Absencia otca môže mať napríklad vplyv na zvýšenie kriminality mladistvých (R. Fisher, 2001) a deti z neúplných rodín čelia vyššiemu riziku chudoby, tehotenstvu mladistvých dievčat, alebo dlhodobej nezamestnanosti. Pokiaľ ide o dospelých členov rodiny, muži aj ženy žijúci vo fungujúcich rodinách sú spravidla šťastnejší a disponujú väčším materiálnym bohatstvom, ako rozvedení alebo slobodní jednotlivci.

Rozpad rodiny vplýva okrem iného aj na produktivitu zamestnancov. Rozpadajúce sa vzťahy sú jednou z príčin stresu. Zamestnanci žijúci vo fungujúcich vzťahoch lepšie zvládajú stres, majú menšiu mieru absencií, väčšiu produktivitu, sú motivovanejší a lojálnejší. Aj z tohto dôvodu firmy často investujú prostriedky do programov na podporu rodín svojich zamestnancov.

Príčiny rozpadu manželstiev na Slovensku sú rôzne, najväčší podiel tvoria deklaratórne dôvody „rozdielnosť pováh, názorov a záujmov“. Z uvádzaných dôvodov podľa príčin rozvodu manželstva nasleduje alkoholizmus a nevera na strane mužov a nevera na strane žien. Pokiaľ ide o vek, najvyššia miera rozvodov u mužov je medzi 40 – 44 rokom a u žien medzi 35 – 39 rokom.

Tam, kde sa rozpadá rodina, rastú náklady pre štát. Negatívne dopady fragmentácie rodiny musí zmierňovať štát prostredníctvom sociálnych dávok, príspevkov na odstránenie chudoby, zvýšených výdavkov na justíciu a v konečnom dôsledku menšieho výberu daní. Členovia rodiny, ktorá sa rozpadne, často strácajú sebestačnosť a sú odkázaní na sociálnu pomoc štátu. Jednou z najväčších rizikových skupín, pokiaľ ide o ohrozenie chudobou sú neúplné domácnosti (27,5 %), teda domácnosti jedného rodiča s aspoň jedným závislým dieťaťom, z ktorých väčšinu tvoria domácnosti vedené ženami. Štúdia v Spojených štátoch amerických, ktorá skúmala dopad fragmentácie rodín na štátny rozpočet vyčíslila, že rozpad amerických rodín stojí daňových poplatníkov 112 miliárd USD ročne (Benjamin Scafidi, 2008). Na Slovensku dôsledky rozvodov neboli rigorózne vyčíslené, je však nesporné, že každý rozvod prináša negatívne konzekvencie pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Náklady štátu na každé rozpadnuté manželstvo sú podľa výpočtov v okolitých krajinách omnoho vyššie ako náklady na prevenciu a preventívne programy podporujúce stabilitu rodiny.

V Československu fungoval úspešne od 70-tych rokov systém rodinného poradenstva, ako odozva na nepriaznivo sa vyvíjajúcu rozvodovosť. Neskôr boli poradenské služby v komplexnej podobe zrušené, a to i napriek tomu, že rozvodovosť dlhodobo stúpa a s ňou sú spojené ďalšie problémy (nefunkčné rodiny, drogová závislosť, kriminalita mládeže). Našou prioritou je obnoviť a poskytovať preventívnu starostlivosť a rozvíjať služby pre mladých ľudí, rodiny s deťmi, ako aj manželstvá ohrozené rozvratom. Presadíme, aby štát opätovne zriadil sieť manželských a predmanželských poradní a podporoval inštitucionalizáciu pomocného a podporného systému pre rodinu. Z hľadiska koncepcie by služby mali byť komplexné, tak ako to bolo v minulosti a odborné tímy by mali mať odborníkov aj z iných profesií (právnik, sexuológ, gynekológ a podľa regionálnej potreby aj odborníkov iných profesii).

Chudoba viacdetných rodín

Chudoba a ekonomická zraniteľnosť viacdetných rodín zväčša súvisí s nezamestnanosťou, výpadkom jedného príjmu v dôsledku starostlivosti o dieťa, alebo nemožnosťou zladiť pracovný a súkromný život. Najzraniteľnejšie rodiny sú tie, kde sú obaja rodičia bez práce. Keď hovoríme o ekonomickom a sociálnom zabezpečení rodiny, je znepokojujúce, že za posledných 20 rokov sa riziko chudoby presunulo najmä na rodiny s deťmi. Riziko chudoby rodín s deťmi je neproporcionálne vysoké pre takmer všetkých 34 členských krajín OECD. Na Slovensku je riziko chudoby v prípade, ak jeden rodič nepracuje, 18 %, ak obaja rodičia nepracujú, 66 %, čo je nad priemerom ostatných krajín. Hneď po narodení, prípadne do tretieho roku života dieťaťa je riziko chudoby najväčšie, keďže jeden z rodičov prestane pracovať. Podľa tieňovej správy o chudobe sú z demografických skupín domácností chudobou najviac ohrozené domácnosti s väčším počtom detí (tri deti a viac) a jednorodičovské domácnosti. Podiel osôb ohrozených chudobou sa vo viacdetných domácnostiach zvýšil z 32,6 % v roku 2011 na 35,1 % v roku 2012.

Naše riešenia

1. Predĺženie materskej dovolenky na 12 mesiacov a zvýšenie materskej na 100 % predošlého čistého príjmu matky.
2. Zavedenie platenej otcovskej dovolenky pri narodení dieťaťa (3 plne platené dni a možnosť výberu neplateného voľna v rozsahu 7 dní).
3. Zavedenie nového typu rodinného poistenia pre situácie sociálnych rizík v rodine transformáciou existujúcich druhov poistenia (tzv. systém rodinného poistenia). Ide o možnosť spoločného sociálneho poistenia rodiny, pri ktorom by členovia rodiny mohli mať rovnaké nároky na finančné plnenie zo sociálneho systému. Napríklad pri opatrovaní chorého člena rodiny, pri starostlivosti o dieťa, pri dôchodkovom poistení (solidárny manželský dôchodok) a pod.
4. Nové definovanie minimálneho dôchodkového príjmu a napravenie krivdy, ktorá vznikla starodôchodcom.
5. Zvýšenie daňového bonusu na dieťa na 500 eur ročne.
6. Zatraktívnenie práce na čiastočný úväzok pre ženy s malými deťmi, ako aj flexibilných foriem práce a pohyblivého pracovného času odstránením bariér a nadbytočnej administratívy pre zamestnávateľa.
7. Každé dieťa od troch rokov bude mať nárok na bezplatné miesto v škôlke. V prípade, ak nebude poskytnuté, rodičia získajú nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 280 eur za každý mesiac neposkytnutia služby.
8. Podpora vzniku mini škôlok a podnikových škôlok, ako aj iných druhov časovo flexibilných predškolských zariadení (napr. podpora materských centier, denných centier a detských skupín), ktoré budú okrem iného schopné ponúknuť svoje služby aj rodičom pracujúcim na smeny, t. j. v noci.
9. Dovolenka bude naviazaná na počet detí – za každé maloleté dieťa do 14 rokov bude mať zamestnanec nárok na ďalší deň dovolenky ročne.
10. Zamestnávateľ nebude môcť nútiť rodičov, ktorí sa starajú o deti do 14 rokov pracovať v nedeľu, alebo počas sviatkov.
11. Zníženie DPH na základné detské potreby a potreby pre dojčatá.
12. Podpora osvety a ochrana pred nadmerným zadlžovaním rodín a úžerou, ktorá spôsobuje mnohé tragédie v rodinách, vrátane dostupnosti bezplatného finančného poradenstva pre nízkopríjmové rodiny.
13. Podpora výstavby nájomných bytov, najmä v kategórii sociálneho bývania pre nízkopríjmové mladé rodiny a vytvorenie systému takzvaného prestupného bý Tieto nájomné byty budú dočasným odrazovým mostíkom pre mladú rodinu, ktorá si následne môže nájsť kvalitnejšie bývanie.
14. Hypotekárne prázdniny, aby rodič dieťaťa do troch rokov mohol požiadať svoju banku o plný odklad splátok hypotéky.
15. Obnovenie a poskytovanie preventívnej starostlivosti a rozvoj služieb pre mladých ľudí, rodiny s deťmi, ako aj manželstvá ohrozené rozvratom.
16. Opätovné zriadenie siete manželských a predmanželských poradní a podporného systému pre rodinu (preventívno-výchovné služby, individuálne poradenstvo, rodinné a párové poradenstvo, lepšia príprava mladých ľudí na rodinný život a výchova k rodičovstvu).
17. Posilnenie mediácie v oblasti riešenia rodinných sporov a rozvodov.
18. Posilnenie účinnej ochrany práv nenarodených detí s cieľom znižovania počtov umelého ukončenia tehotenstva. Sieť poradní by okrem iného zabezpečovala aj podporu a poradenstvo tehotným ženám v núdzi a pomáhala by im riešiť zložitú ekonomickú a bytovú situáciu.
19. Rozdelenie príspevku pri narodení dieťaťa s tým, že časť príspevku by žena dostala už počas tehotenstva.
20. Dostupnosť poradní v každom okrese, najmä tam, kde je rozvodovosť najvyššia (Bratislava, Banská Bystrica, Nitra, Trnava). Tieto služby pre rodiny budú komplexné a budú ich poskytovať odborníci z rôznych oblastí (právnik, sexuológ, gynekológ, psychológ..).