… kde politici nekladú prekážky ľuďom v priamej správe vecí verejných
Referendum
Výzvy a problémy
Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo“. Ústava takto zakotvuje demokratickú formu vlády, kde ľud je pôvodným zdrojom štátnej moci, podobne zakotvuje aj inštitút referenda. Inštitút referenda tak predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať na správe veci verejných priamo. Podľa judikátu Ústavného súdu SR je referendum určitou „poistkou“ občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal „poradiť“ od občanov alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť. Referendum tak plní dve dôležite funkcie – kontrolnú a iniciatívnu.
Napriek jedinečnej možnosti občanov podieľať sa na správe veci verejných prostredníctvom referenda, spoločenská realita ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi štátmi. Od vzniku samostatného štátu sa na Slovensku referendum uskutočnilo celkovo osemkrát. Z tohto počtu: jedno referendum bolo zmarené, šesť bolo neúspešných pre nedostatočnú účasť a iba jediné referendum bolo úspešné, t. j. referendum v roku 2004, ktorým sa rozhodovalo o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Účasť oprávnených voličov na úspešnom referende však len mierne prekročila 50 % kvórum vyžadované čl. 98 Ústavy Slovenskej republiky pre platnosť výsledkov referenda. Vzhľadom na historické skúsenosti možno konštatovať, že striktná požiadavka referendového kvóra de facto oslabuje využitie tohto inštitútu priamej demokracie.
Nastavením 50 % kvóra pre platnosť referenda spôsobuje postupné otupenie záujmu ľudí o správu vecí verejných. Poznatky z iných krajín, kde ma inštitút referenda dlhoročnú tradíciu (napr. Švajčiarsko), naznačujú, že obligatórne potvrdzovanie každej zmeny alebo doplnenia základnej právnej normy (ústava) referendom môže stabilizovať právny systém, odrádzať od neuvážených novelizácií ústavy a motivovať ľudí k rozhodovaniu o veciach verejných. Možný nárast počtu referend z dôvodu zníženia kvóra sa z hľadiska dopadov na štátny rozpočet dá minimalizovať tým, že sa budú organizovať spoločne s najbližšími celoštátnymi voľbami.
Naše riešenia
- Zavedenie nízkonákladového referenda, keď hlasovanie bude prebiehať v tej istej miestnosti, ako iné celoštátne voľby.
- Novelizácia ústavného zákona, ktorým sa zruší súčasné 50 % kvórum potrebné na platnosť referenda, a teda referendum bude platné bez ohľadu na účasť oprávnených voličov. S cieľom vyhnúť sa akýmkoľvek snahám o deštrukciu demokratického parlamentného systému, referendum sa zakáže vo veciach týkajúcich sa skrátenia volebného obdobia NR SR.
- Zrušenie referendového kvóra potrebného na platnosť konania miestneho referenda a referenda na úrovni vyšších územných celkov.
- Zníženie percenta potrebného na vyhlásenie referenda na základe petície skupiny obyvateľov obce. V prípade miest znížime percento z 30 % na 20 % oprávnených voličov a v prípade vyhlásenia referenda na úrovni samosprávneho kraja sa toto percento znižuje zo súčasných 30 % oprávnených voličov na 10 % oprávnených voličov.
- Zníženie počtu občanov, ktorí môžu petíciou požiadať o vypísanie referenda na 100 000.
Zmena volebného systému
Výzvy a problémy
Slovensko potrebuje novú spoločenskú dohodu, z ktorej vzíde lepší volebný systém. Systém, ktorý dá viac moci ľuďom a menej elitám. Myslíme si, že ľudia by si mali sami zvoliť svojich poslancov v jednomandátových volebných obvodoch. Veríme, že ľudia si vyberú lepších poslancov, najmä ľudí z ich regiónu, ktorých prácu poznajú a budú lepšie hájiť záujmy voličov. Preto chceme, aby sa volebný systém na Slovensku zmenil na zmiešaný, v ktorom minimálne polovica poslancov bude zvolená priamo ľuďmi v jednomandátových volebných obvodoch. Politické strany by tak stratili monopol na nomináciu poslancov do NR SR a ľudia by mohli svojich poslancov lepšie kontrolovať.
Podľa konzervatívnych odhadov žije v zahraničí stále približne 1,3 mil. osôb slovenskej národnosti, z ktorých približne 400 000 má volebné právo. Voliť však zo zahraničia môžu len poštou napriek tomu, že viacero krajín v zahraničí už umožnilo svojím občanom voliť zo zahraničia aj elektronicky alebo aspoň na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí. Pritom v zahraničí žije množstvo mladých a kvalifikovaných ľudí, ktorí sa majú záujem na Slovensko vrátiť a keď aj nie, majú záujem ovplyvňovať dianie na Slovensku aj prostredníctvom hlasovania vo voľbách.
Naše riešenia
- Zmena volebného systému tak, aby sa vytvorilo 75 volebných obvodov, približne kopírujúcich dnešné okresy. Tam by ľudia priamo volili svojho poslanca. Dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov by podobne ako v prezidentských voľbách postúpili do druhého kola. Poslancom zastupujúcim okres v NR SR by sa stal ten, ktorý by získal v druhom kole najviac hlasov. Zvyšných 75 poslancov by sme volili rovnako ako doteraz na celoslovenských kandidátnych listinách.
- Možnosť hlasovania vo voľbách, referende a ľudových hlasovaniach zo Slovenska aj zo zahraničia elektronicky.
Legislatívna iniciatíva občanov
Na úrovni Európskej únie majú občania prostredníctvom petície v rámci európskej iniciatívy občanov právo vyzvať Európsku komisiu, aby predložila návrh právneho predpisu v oblasti, v ktorej má EÚ legislatívnu právomoc. Petíciu musí podpísať milión občanov, čiže 0,2 % z celkového počtu obyvateľov EÚ. Podobný mechanizmus navrhujeme zaviesť aj na Slovensku. Ak 100 000 občanov podpíše petíciu (aj elektronickou formou), ktorej prílohou je znenie návrhu zákona, Národná rada SR je povinná sa takto predloženým návrhom zákona zaoberať ako každým iným návrhom zákona, pričom splnomocnenec týchto občanov by predložený návrh zákona mohol v Národnej rade SR obhajovať.
Naše riešenia
- Novelou Ústavy SR zavedieme na Slovensku mechanizmus občianskej legislatívnej iniciatívy občanov spočívajúcej v práve predložiť NR SR návrh zákona ako prílohu petície podpísanej 100 000 občanmi.