Program

… kde polia neležia ladom, kým tisíce ľudí nemajú prácu a kde sú lesy zárukou zdravého rozvoja krajiny

Poľnohospodárstvo

Výzvy a problémy

Pôda, je jedným z veľkých bohatstiev každej krajiny. Krajina, ktorá má pôdu, na ktorej si môže dopestovať základné plodiny na obživu svojich obyvateľov, je bohatou krajinou.

Slovensko trápia v oblasti vidieckeho rozvoja a pôdohospodárstva viaceré problémy. Napriek tomu, že máme pomerne veľké percento poľnohospodárskej pôdy, vo vidieckych oblastiach je vysoká nezamestnanosť a malá motivácia obrábať pôdu, najmä u mladých ľudí (dlhodobo klesá podiel farmárov do 35 rokov a priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve je viac ako 45 rokov). Vo všeobecnosti počet ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve dlhodobo klesá, čím sa znižuje kvalita života na vidieku, dochádza k likvidácii a úpadku zariadení poľnohospodárskej prvovýroby, objekty živočíšnej výroby chátrajú. Kým v pôvodných krajinách Európskej únie (EÚ-15) klesla zamestnanosť v agrosektore za uplynulých 20 rokov o tretinu (31 %), Slovensko prišlo v rovnakom období až o tri štvrtiny (73 %) pracovných miest v poľnohospodárstve (o viac ako 150 tisíc). Poľnohospodárstvo nepriamo zodpovedá za približne 25 % celkovej nezamestnanosti na Slovensku, ale celkovo tvorí len menej ako 3 % pracovných miest.

Najviac potravín nedovážame z južnej Európy či z exotických krajín, ale presne naopak, z krajín s identickými klimatickými a geografickými podmienkami – z Nemecka, Českej republiky a z Poľska. Ešte na začiatku tohto storočia (2001) neexistovala poľnohospodárska komodita (s výnimkou ovocia), v ktorej by sebestačnosť Slovenska bola pod úrovňou 92 %. Dnes už nielen ošípané a hydina (a teda živočíšna výroba), ale aj strukoviny či slovenská klasika – zemiaky (sebestačnosť pod 2/3) sú bežnými dovoznými komoditami z Česka, Nemecka a Poľska. Živočíšna výroba je u väčšiny podnikov stratová, stavy zvierat dlhodobo klesajú, prevláda jednoduchý vývoz živých zvierat pred vývozom spracovaných výrobkov, čo spôsobuje nízku pridanú hodnota v živočíšnej výrobe.

Taktiež chýba nedostatočná spolupráca medzi poľnohospodárskymi producentmi a ostatnými aktérmi potravinového reťazca, chýbajú združenia malých výrobcov, a krátke dodávateľské reťazce (iba 3 % poľnohospodárskej produkcie sa predáva priamo z farmy). Spomenuté problémy sa odrážajú aj na nízkom podiele domácich poľnohospodárskych a potravinárskych produktov v obchodnej sieti (okolo 50 %).

Naša súčasná potravinová závislosť (ako prejav hlbokého zaostávania oproti potenciálu efektívnej ekonomiky) v skutočnosti znamená aj nižší HDP, všeobecne vyššie dane a odvody a nižšiu zamestnanosť a mzdy. Ako krajina mierneho pásma s dobrými klimatickými podmienkami máme všetky predpoklady na dosahovanie viac ako plnej (štatistickej) potravinovej sebestačnosti (t. j. aby objem poľnohospodársko-potravinárskej produkcie bol rovnaký či vyšší než objem spotreby potravín).

Takmer identickou výmerou poľnohospodárskej pôdy ako SR disponuje Holandsko (1,9 mil. ha). V Holandsku žije 16,8 mil. obyvateľov, v SR 5,4 mil. Kým SR nedokáže uživiť prepočítane 2,85 obyvateľa z 1 hektára poľnohospodárskej pôdy a musí doviezť potraviny za 1 miliardu eur. Holandsko potravinovo zasýti všetkých svojich obyvateľov – t. j. 9,11 obyvateľa z 1 hektára pôdy a ešte je aj najväčším európskym exportérom potravín.

Priemerná prepočítaná dotácia na poľnohospodára je v SR dvojnásobná v porovnaní s priemerom EÚ. Každoročné agro-dotácie v prepočte na jednotlivé pracovné miesto v poľnohospodárstve predstavujú v roku 2015 subvenciu približne 15 000 eur. To je viac, ako je priemerná mzda v poľnohospodárstve, a tiež 2-krát viac ako v prípade škandalóznych investičných stimulov ako Mondi SCP s prepočítanou dotáciou na 1 prac. miesto približne 6000 eur ročne. Teda vlastne všetkých zamestnancov majú poľnohospodári „zadarmo“. Namiesto podpory zamestnanosti a produkcie rozhodujúci balík peňazí dnes ide na rovnostársku demotivačnú priamu platbu na plochu.

Pokiaľ ide o správu pôdy, Slovensko má historicky veľkú rozdrobenosť vlastníctva pôdy, čo zhoršuje podnikateľské prostredie a osobitne sťažuje začatie podnikania a investície. Zo štatistík vyplýva, že priemerný počet spoluvlastníkov na jednu parcelu je 11,11 spoluvlastníkov (1 parcela = 11,11 spoluvlastníkov) a priemerný počet parciel na jedného vlastníka je 20,59 (1 vlastník = 20,59 parciel).

Na Slovensku vlastní 10,5 mil. ks družstevných podielnických listov (DPL) v nominálnej hodnote 350 mil. eur približne 1,5 mil. ľudí. Bežné družstvo má teda niekoľko sto až pár tisíc podielnikov. Drvivá väčšina z nich s minimálnym podielom, a teda aj minimálnou motiváciou aktívne vstupovať do chodu či riadenia družstva.

Osobitným problémom je tiež nevyhovujúci systém rozhodovania Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) pri poskytovaní podpory v súvislosti s preukazovaním nájomných vzťahov medzi žiadateľmi o podporu (nájomcami) a vlastníkmi obrábanej pôdy. S cieľom ochrany vlastníkov pôdy by sa mala vylúčiť voľná úvaha PPA pri rozhodovaní o tom, či poskytne podporu aj tým subjektom, ktoré nemajú zdokladovaný nájomný vzťah k pôde, na ktorú dostávajú podporu.

Naše riešenia

  1. Presadenie „manažmentu zmeny“, kde sa riadenie ľudí, organizácií a pod. realizuje vytýčenými cieľmi a odmeňovaním.
  2. Dotačná politika zo strany štátu musí prejsť zmenou parametrov na poskytovanie dotácií. Budeme presadzovať, aby mimo zníženého nevyhnutného minima priamych platieb boli dotačné financie v maximálne možnej miere naviazané na ciele: zvýšiť zamestnanosť, zvýšiť pridanú hodnotu a produkciu, zásadne podporiť živočíšnu výrobu, zásadne podporiť pestovanie zeleniny, ovocia a zemiakov.
  3. Usporiadanie pozemkového vlastníctva: ukončíme reštitučné konania na pozemkových odboroch a v maximálnej možnej miere na Slovenskom pozemkovom fonde (fyzických osôb, cirkevných inštitúcií a vojenský obvod Javorina…), ukončíme registre obnovenej evidencie práv pozemkov (ROEP), ukončíme konania v záhradkárskych osadách podľa zák. 64/1997 Z. z., v maximálnej možnej miere zabezpečíme konania o pozemkových úpravách (zceľovanie pozemkov a krajinotvorba), predovšetkým v celých katastrálnych územiach, zabránime ďalšiemu drobeniu pozemkov. Všetky tieto opatrenia sa primeranou mierou týkajú aj lesných pozemkov.
  4. Vlastnícke vysporiadanie podielnikov v družstvách. Musí urýchlene prebehnúť transformácia smerom k fungujúcim vlastníckym štruktúram. Budeme presadzovať otvorený a transparentný tender na kúpu podielových listov v elektronickej aukcii.
  5. S cieľom zlepšiť prenos know-how do praxe, budeme podporovať osvojovanie si vedomostí dennodennou prácou na úspešne fungujúcej farme. Vytvoríme tréningový partnerský program (TPP) s konkrétnou krajinou, aj s finančnou podporou, ktorú však musí zastrešiť štát.
  6. Najjednoduchším a najrýchlejším opatrením na zlepšenie agrosektora je v oboch prípadoch odstránenie subjektívnych zásahov a korupčných rizík vylúčením subjektívneho hodnotenia dotačných komisií a zmena schém na priamo nárokovateľné, resp. objektívne súmerateľné súťaže o dotácie.
  7. Podpora vzniku regionálnych odbytových združení, tzv. OOV (Odbytových organizácii výrobcov), ktorých cieľom je predaj produkcie svojich členov. Najmä malí a strední poľnohospodári majú totiž problém, že pre veľké maloobchodní reťazce sú ako partner nezaujímaví, keďže nedokážu poskytovať a garantovať dodávky vo veľkých objemoch. Odbytová organizácia výrobcov tento problém rieši. Je to nadstavba vlastného podnikania farmárov, pričom im umožňuje dosahovať vyššiu pridanú hodnotu, ktorú inak inkasujú veľkoobchodníci. Cieľom OOV nie je dosahovať zisk, ale zabezpečovať služby a zvýšenie zisku pre svojich členov.
  8. Zrušíme reštriktívne a nesplniteľné kritériá pre podporu začínajúcich roľníkov. Slovenský pozemkový fond disponuje množstvom pozemkov, pri ktorých nájme budeme uprednostňovať začínajúcich roľníkov pred agrobarónmi. Takisto budeme podporovať rodinné farmy a samostatne hospodáriacich roľníkov.
  9. Zameriame sa na zvýšenie domácej produkcie s vyššou pridanou hodnotou, vyššiu kvalitu výrobkov, rozvoj inovatívnych výrobkov a miestnych špecialít.
  10. Nebudeme podporovať používanie poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely. Najmä chceme zabrániť živelnému rozširovaniu priemyselných stavieb do voľnej krajiny namiesto efektívneho využívania a revitalizácie zdevastovaných hospodárskych a priemyselných areálov (brownfieldov).
  11. Podporíme rozvoj včelárstva a rybnikárstva.
  12. Budeme chrániť typickú laznícku krajinu a jej obyvateľov osobitným zákonom.

Lesníctvo

Výzvy a problémy

Slovensko je krajina, ktorá má jedinečné bohatstvo v lesoch. Žiaľ, v súčasnosti je jediným reálne hodnoteným produktom lesa stále drevo, no les poskytuje pre spoločnosť oveľa významnejšie produkty, ktoré treba chápať ako jeho základnú produkciu.

Pitná voda, dýchateľný vzduch, neodviata pôda, zdravie obyvateľstva sú rozhodujúce životodarné hodnoty. Spoločnosť síce formálne uznáva, že tieto hodnoty, ich kvalita i množstvo sú vo veľkej miere závislé na lesoch, no považuje túto príčinnú súvislosť za samozrejmú, nezávislú od cieľavedomej práce lesníka, a teda nehodnú osobitného zreteľa. Dôsledkom toho je aj to, že im nepriznáva žiadnu cenu. V hospodárení s lesmi chýba odvaha lesníckych elít a politická vôľa premietnuť tieto hodnoty do praxe prostredníctvom komplexnej hodnoty lesa.

Prírode blízke hospodárenie

Jednou z veľkých tém súčasného lesníctva, ktorá bezprostredne nadväzuje na komplexnú hodnotu lesa je spôsob hospodárenia, ktorý nezodpovedá základným ekologickým a ekonomickým potrebám spoločnosti.

Od stredoveku až do osemdesiatych rokov 20. storočia sa pri hospodárení v lesoch uplatňoval holorub. Tento necitlivý spôsob hospodárenia bol približne pred 30 rokmi zákonom výrazne obmedzený a prednostne nahradený podrastovým hospodárením. Hoci ide o jemnejší a ekonomickejší spôsob, ani on nezodpovedá súčasným potrebám. Je nevyhnutné ho systémovo nahrádzať prírode blízkym hospodárením, tak, aby bola zabezpečená optimálna a kompletná produkcia lesa. Výsledkom takéhoto hospodárenia sú z pohľadu odolnosti lesy stabilné a z pohľadu produkcie dreva lesy kvalitné. Nástrojom prírode blízkeho hospodárenia je výberkový hospodársky spôsob, ktorý by sa mal uplatňovať všade tam, kde existujú vhodné podmienky, alebo kde je možné takéto podmienky vytvoriť. Pri dôslednom uplatňovaní prírode blízkeho hospodárenia zaniknú rúbaniská, a tým aj hlavný dôvod k ochranárskym sporom.

Štátny podnik Lesy SR

Jednou z  úloh ozdravenia lesného hospodárstva je zásadná zmena riadenia kľúčového štátneho podniku Lesy SR. Tento podnik obhospodaruje viac ako polovicu slovenských lesov, čo z neho robí najbohatší a najvplyvnejší štátny podnik. Z toho dôvodu je často predmetom korupčných politických vplyvov a snahy o zasahovanie do riadenia podniku. Zásadne však odmietame ako riešenie politickej korupcie privatizáciu tohto podniku. Systémovým riešením je zodpovedné a transparentné riadenie, ktoré prinesie pozitívne a dlhodobé zmeny v lesníctve.

Lesy ako poisťovňa

Základným princípom pri správe lesa by nemal byť predpoklad, že les je bankou pre štátny rozpočet. Les je naopak poisťovňou pre budúce zdravie krajiny a jej obyvateľov. Je preto neprípustné, aby štátny podnik Lesy SR každoročne povinne odvádzal niekoľkomiliónový mimoriadny odvod zo zisku do štátneho rozpočtu, keď zároveň nie sú týmto podnikom finančne zabezpečené a vykonávané všetky celospoločensky dôležité výkony v lese.

Hradenie bystrín a sprístupnenie lesov

Príčiny povodní riek v nížinách sa nachádzajú na horných tokoch, teda horských bystrinách. Medzi dôležité úlohy lesníctva patrí úprava a hradenie bystrín, ktoré majú rozhodujúci vplyv na znížení rizika povodní. Funkčné hradenie bystrín sa v posledných rokoch veľmi zanedbalo.

Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými štátmi v hustote lesnej cestnej siete. Zabezpečenie prístupnosti lesa je nevyhnutnou podmienkou plnohodnotného uplatnenia prírode blízkeho hospodárenia.

Do všetkých lesov, vrátane vojenských, majú mať občania v plnej miere zaručený prístup, a to pri dodržaní nevyhnutných výnimiek. Naproti tomu lesy by sa nemali stávať jazdeckými dráhami pre štvorkolky, keďže tieto ohrozujú návštevníkov, plašia zver a ničia krajinu.

Odborný lesný hospodár (OLH)

Pri odbornej správe lesov je negatívnym a systémovo škodlivým prvkom fakt, že odborného lesného hospodára, ktorý je osobne zodpovedný za dodržiavanie zákonov a lesníckych zásad platí vlastník lesa. Je to podobná anomália, ako kedy si daňový subjekt zamestnal a platil daňového pracovníka, ktorý ho má kontrolovať. Táto systémová chyba vážne ohrozuje napĺňanie dlhodobých celospoločenských lesníckych cieľov.

Kultúrne dedičstvo

Lesníctvo počas svojej 700 ročnej histórie zanechalo mnoho inšpiratívnych stôp a vytvorilo mnoho hodnôt, ktoré dnes predstavujú významné kultúrne dedičstvo. Poznanie, spravovanie, zachovávanie a popularizácia tohto dedičstva je významným prvkom pochopenia skutočnej hodnoty lesov a práce lesníkov.

Taxácia

Taxácia (hospodárska úprava lesov) je kráľovskou vedeckou disciplínou, ktorá výraznou mierou prispela k doterajšej uvedomelej správe lesného bohatstva štátu. Jej niekdajšie zjednotenie v rukách štátu treba považovať za historicky správne rozhodnutie. Naopak nedávne odštátnenie praktického výkonu taxácie a vytvorenie súkromných taxačných skupín, ktoré súťažia medzi sebou, bolo chybným krokom. Nesystémovým krokom bolo aj presunutie riadenia taxácie pod spoločné financovanie s lesníckym výskumom v Národnom lesníckom centre, čo vzhľadom na principiálne rozdielne ciele a spôsoby ich zabezpečenia sťažuje plnenie úloh lesnej taxácie.

Kalamity (prírodné a morálne)

Lesná kalamita vzniká nielen v dôsledku objektívnych prírodných procesov, ale aj v dôsledku nesprávneho hospodárenia. Z pohľadu prírodných lesných kalamít je nevyhnutným a účinným riešením zásadný prechod slovenského lesného hospodárstva na prírode blízke hospodárenie. Trvalé prirodzené viac etážové porasty budú voči kalamitám nepochybne odolnejšie ako lesy vekových tried, ktoré sú dôsledkom holorubného a podrastového hospodárenia, vykonávaného v súčasnosti.

Príčinou kalamity v lesoch býva aj morálna kalamita, keď prírodnú kalamitu zneužívajú nezodpovední lesomajitelia na osobné obohacovanie sa. Morálna kalamita má viacero korupčných stupňov. Na tých nižších nachádzame nestatočných lesníkov, ktorí nepravdivo označujú bielou kalamitnou značkou zdravé stromy, aby ich bolo možné vyrúbať. Vyšším stupňom sú rozhodnutia riadiacich pracovníkov o ekonomicky nevýhodných dodávkach dreva politicky spriazneným partnerom a najzávažnejšie sú skorumpované verejné obstarávania, kde sa strácajú milióny eur.

Zamestnanie v lesoch

Lesy potrebujú mnoho drobných prác, ktoré sa dostatočne nevykonávajú. Ide najmä o údržbu lesných ciest a zvážnic, čistenie odvodňovacích priekop, priepustov, odrážok, spracovanie haluziny na palivové účely. Tieto práce je možné vykonávať takmer nepretržite a sú vhodné a zmysluplné na resocializáciu dlhodobo nezamestnaných.

Poľovníctvo

Poľovníctvo je jednou z lesníckych disciplín, kde sa korupcia prejavuje veľmi často. Nevýhodné prenájmy často spôsobujú štátu i občanom miliónové škody. Poľovníci sú nezmyselne nútení byť členmi Slovenskej poľovníckej komory, čo predstavuje mnoho povinných platieb a netransparentný prehľad o využití týchto prostriedkov. Korupčným stimulom je aj fakt, že zákon neukladá povinnosť použiť pri prenájmoch všetkých poľovných revírov aukciu.

Prinavracanie lesných pozemkov

Veľké neštátne lesné majetky boli už takmer všetky vrátené pôvodným majiteľom. Stále však ostáva takmer 200 000 ha neštátnych lesov v správe štátu, nakoľko je nemožné zistiť nadpolovičnú väčšinu ich majiteľov, ktorí vlastnia drobné vlastnícke podiely. Bez osobitného prístupu je nemožné zabezpečiť nápravu majetkových krívd a hospodárenie v týchto lesoch.

Naše riešenia

  1. Uskutočníme strategickú zmenu vnímania lesov a práce lesníkov s dôrazom na komplexnú hodnotu lesa. Táto hodnota vyjadruje produkciu lesa v celistvosti, prostredníctvom všetkých jeho funkcií, čo je v súlade s dlhodobými, celospoločenskými cieľmi. V tomto zmysle zmeníme zákon o lesoch, ktorý zakotví povinnosť lesníkov spravovať lesy so zreteľom na ich komplexnú hodnotu a povinnosť spoločnosti prisúdiť takejto správe nadčasovú životodarnú dôležitosť.
  2. Revízia súčasného nespravodlivého prideľovania dotácie pôdohospodárom vrámci členských štátov EÚ.
  3. Prírode blízke hospodárenie, reprezentované výberkovým hospodárskym spôsobom, sa musí stať štandardnou prevádzkovou záležitosťou s výnimkou uplatňovania v prísnych prírodných rezerváciách, ktoré musia zostať bez zásahu.
  4. Zmenou hospodárskeho spôsobu rozhodujúcou mierou zvýšime odolnosť lesa voči prírodným kalamitám.
  5. Pokiaľ existuje reálny domáci dopyt, budeme sa zasadzovať za to, aby sa drevná hmota, nevyvážala nespracovaná do zahraničia.
  6. Podpora finalizácie výrobkov z dreva s čo najvyššou pridanou hodnotou.
  7. Odpolitizovanie štátneho podniku Lesy SR, Banská Bystrica, a to prostredníctvom osobitného zákona o tomto podniku.
  8. Zavedieme Spoločenskú radu – nový orgán v štátnom podniku Lesy SR, ktorá bude zastupovať požiadavky širokej verejnosti na správu jej lesov.
  9. Všetky financie vyprodukované lesmi vo vlastníctve štátu budú použité pre les a zabezpečenie jeho celospoločenských funkcií, a nesmú byť štátnym lesom odoberané pre iné účely.
  10. V záujme protipovodňovej ochrany krajiny obnovíme v plnom rozsahu klasickú lesnícku disciplínu – hradenie bystrín.
  11. Lepšie sprístupnenie lesov a  systematické budovanie lesných prístupových ciest aj z prostriedkov eurofondov.
  12. Zrušenie doterajšieho spôsobu odmeňovania odborného lesného hospodára, ktorého platí vlastník lesa. Odborní lesní hospodári budú v novom systéme platení štátom, a to z fondu, ktorý vznikne z odvodov všetkých lesných subjektov platených z kubíka obnovenej ťažby. Táto systémová zmena výrazne zníži korupciu a zvýši zabezpečenie celospoločensky významných cieľov lesníctva.
  13. Jednotný systém, ktorého úlohou bude vyhľadávať, chrániť a popularizovať lesnícke kultúrne a prírodné dedičstvo. Jeho dôležitou súčasťou bude lesná pedagogika.
  14. V štátnom rozpočte budeme garantovať vytvorenie trvalej rozpočtovej kapitoly na zákonné úlohy lesnej taxácie. Odčleníme taxačnú službu od Národného lesníckeho centra ako samostatnú štátnu organizáciu Lesoprojekt a zároveň vrátime všetky taxačné výkony v plnom rozsahu do rúk štátu.
  15. V štátnom rozpočte budeme garantovať vytvorenie trvalej rozpočtovej kapitoly na zákonné úlohy lesnej taxácie.
  16. V záujme potlačenia korupčného správania sa v lesnom hospodárstve zavedieme dve systémové zmeny, a to osobnú hmotnú zodpovednosť a reálny systém z kariérneho lesníckeho postupu.
  17. Podporíme zadávanie lesných prác dlhodobo nezamestnaným.
  18. Zabránime nečestným a nevýhodným prenájmom poľovných revírov, zavedieme ich povinnú dražbu.
  19. Zrušenie povinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore a stransparentnenie jej financovania.
  20. Zrušenie zákonnej možnosti budovať oplotené zvernice v chránených územiach.
  21. Povolíme jazdu na bicykloch a koňoch na lesných cestách a zvážniciach bez obmedzenia. Nepovolený vjazd štvorkoliek a iných motorových prostriedkov na lesné pozemky bude dôvodom na konfiškáciu týchto prostriedkov.
  22. Presadíme, aby boli lesné pozemky vo vojenských lesoch sprístupnené verejnosti štandardným spôsobom s výnimkou tých, ktoré reálne slúžia vojenským účelom.
  23. Vytvoríme zákonné predpoklady k odovzdaniu doposiaľ neodovzdaných neštátnych lesov drobným vlastníkom.
  24. Zabránime politickému zneužívaniu verejných obstarávaní v štátnych lesoch a diskriminácii drobných živnostníkov.
  25. V pozemkových spoločenstvách presadíme predkupné právo. Zároveň v nich zabránime drobeniu pozemkov.
  26. Zasadíme sa o to, aby v maximálnej možnej miere boli zistení dedičia zo zákona pri kategórii vlastníctva neznámy vlastník.
  27. Efektívny prenájom pôdy, ktorá je v správe Slovenského pozemkového fondu.
  28. Obmedzenie pestovania technických plodín.
  29. Presadzovanie zvýšenia podielu obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd.
  30. Na územiach so 4. a 5. stupňom ochrany, ako aj na územiach Svetového prírodného územia UNESCO zabezpečíme 100 % rozsah štátneho vlastníctva pozemkov, a to niektorou z vhodných foriem vyrovnania sa so súčasnými neštátnymi vlastníkmi – prostredníctvom výkupu, zámeny, vyrovnania a pod.