… kde domôcť sa práva netrvá veky a pravda nezáleží od majetkov

Výzvy a problémy

Rýchla a spravodlivá justícia je základom každého slušného štátu, ktorému záleží na dôslednej a efektívnej ochrane svojich občanov. Rezort spravodlivosti však bol dlhé roky v tieni chaosu a korupcie, alebo v lepšom prípade nezáujmu. Zmena k lepšiemu sa nevyhnutne musí opierať o tri trvalé, udržateľné a hodnotové piliere: 1. Spravodlivosť musí byť realitou, nie ilúziou – musia ju napĺňať skutočné činy a rozhodnutia; 2. Štát si má šikovných odborníkov v súdnictve chrániť, nie ich vyháňať; 3. Manažment súdov musí fungovať na základe objektívnych dát. Okrem uvedených pilierov sa naše riešenia pre lepšie súdnictvo a prokuratúru opierajú aj o zistenia občianskej iniciatívy, ktorú pripravila koalícia mimovládnych organizácii „Štrngám za zmenu“ (dostupné na: www.strngamzazmenu.sk).

Ústava SR ako garant spravodlivosti pre všetkých občanov

Ľud ako tvorca spoločenskej zmluvy postupne stráca povedomie o pilieroch právneho štátu vyjadrených v základnom zákone štátu. Zodpovední politici by nemali dopustiť, aby ľudia stratili vieru v základné hodnotové ukotvenie nášho štátu. Ústava garantuje zásadné práva a slobody, na ktoré sa možno kedykoľvek bez výnimky odvolať, v prípade, že štát prestane plniť svoje základné funkcie, ktoré od neho ľudia oprávnene očakávajú. Ústavný systém Slovenskej republiky nie je založený len Ústavou SR, ako základným zákonom štátu, ale aj niekoľkými ústavnými zákonmi. Doterajší systém prameňov práva považujeme za dostatočný a nestotožňujeme sa s názormi volajúcimi po zavedení tzv. organických zákonov. Stabilita právneho poriadku sa nedosiahne vytvorením nového druhu prameňov práva, ale dôsledným dodržiavaním (zmenených) pravidiel tvorby zákonov. Na druhej strane, každému prijatiu ústavného alebo iného zákona by mala predchádzať analýza jeho dopadov na súdnictvo.

Základné práva a slobody

Základné práva a slobody sú základnou esenciou demokratického a právneho štátu a predstavujú prirodzené hodnoty, ktoré vyvierajú zo samotnej podstaty ľudského bytia. Okrem prvotného práva na život rozpoznáva Ústava SR široký katalóg ľudských, politických, hospodárskych, sociálnych či kultúrnych práv. Význam týchto práv a slobôd spočíva v tom, že vymedzujú priestor jednotlivcovi, v ktorom je chránený pred zásahmi zo strany štátnej moci a zároveň zakotvujú jeho možnosti vystupovať ako aktívny dejateľ vo verejnej sfére. Dnes však, žiaľ, možno hovoriť o tom, že sa nie vždy dôsledne rešpektujú záujmy verejnosti, medzi ktorými je aj ochrana základných práv a slobôd. Na tomto sa zhodujeme aj s verejným ochrancom práv, ktorý sa snaží dlhodobo prezentovať a poukazovať na tie najzávažnejšie prehrešky voči základným právam a slobodám. Skutočnosť, že sú názory verejného ochrancu práv často vytlačené na okraj záujmu – čoho dôkazom je aj neochota prenechať priestor na prednesenie jeho mimoriadnej správy v parlamente – poukazujú na hlbšiu krízu vo vnímaní základných práv a slobôd. V modernom právnom štáte je takýto stav neprípustný a dlhodobo môže ohroziť demokratické princípy vládnutia, ktoré sa na Slovensku snažíme viac ako 20 rokov budovať.

Vládna moc

Vláda sa v zmysle druhého oddielu šiestej hlavy Ústavy SR zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky. Je pritom nemysliteľné, aby sa zodpovedný činiteľ vyhýbal konfrontácii s parlamentom, ktorému sa priamo zodpovedá. V súčasnosti však nie je výnimočným javom, že na hodine parlamentných otázok sa členovia vlády nezúčastnia, alebo sa odpovedi jednoducho vyhnú. To isté platí pre ústavný inštitút interpelácií. Je to nielen ignorovanie princípov parlamentarizmu, ale aj neúcta k samotným voličom a upevňovanie 20-ročnej politickej kultúry, ktorá je jedným z dôvodov dlhodobého strácania dôveryhodnosti Národnej rady Slovenskej republiky.

Súdna moc

Súdna moc ako siedma hlava Ústavy SR patrí k základným pilierom právneho štátu. Pritom súdna moc, súdy a sudcovia požívajú medzi občanmi Slovenska historicky nízku mieru dôvery. Zo štatistík OECD z júla 2015 vyplýva, že súdom verí iba 30 % Slovákov, čo sú čísla, ktoré naše krajinu dostali v rebríčku dôveryhodnosti súdov na siedme miesto od konca. Horšie sú na tom napríklad štáty Latinskej Ameriky alebo Ukrajina. Príkladom dôveryhodnosti sú nepochybne súdy v Škandinávii (83 %) či v Rakúsku (66 %). Prístup k justícii sa musí po viac ako 20 rokoch zmeniť. Ústavný súd aj všeobecné súdy sa postupne zbavujú ľudí, ktorí justícii viac ubližovali, ako pomáhali. Pokiaľ však bude pretrvávať vplyv politikov na rozhodovanie v konkrétnych veciach, dovtedy nemôžeme očakávať spravodlivú ochranu práva všetkých občanov bez rozdielu.

Prokuratúra

Po niekoľkoročných peripetiách sprevádzajúcich voľbu a následné ne/vymenovanie generálneho prokurátora má tento štátny orgán konečne šancu preukázať, že svoju úlohu, ktorou je ochrana práva a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu, dokáže kvalitne a kompetentne plniť. Napriek tomu pretrváva zjavná neochota dôsledne stíhať viaceré, politicky motivované kauzy, pričom kauza „Gorila“ predstavuje len vrchol ľadovca. Problémom sú aj niektoré mechanizmy obsadzovania vedúcich miest na prokuratúre. Pravidlá výberu nových šéfov prokuratúr boli nedávno zmenené na uzavretý systém, ktorý vytvára netransparentný proces bez možnej kontroly verejnosti. Podobné opatrenia ako pre sudcov by mali platiť aj pre prokuratúru (zverejnenie zoznamu prokurátorov, spoločne s miestom ich pôsobenia, informácie o výberových konaniach, zverejňovanie rozhodnutí prokuratúry vo všetkých ukončených veciach, štatistické výkazy práce prokurátorov obsahujúce informácie o počte riešených a vyriešených vecí, spoločne so štatistikami úspešnosti pred súdmi).

Verejný ochranca práv

Správa verejného ochrancu práv za rok 2014 priniesla mnoho podnetov k optimalizácii fungovania tohto úradu. Z jej obsahu je zrejmé, ako nedostatočne sú stále zabezpečené po formálnej, aj materiálnej stránke podmienky pre nezávislé vykonávanie pôsobnosti a úloh verejného ochrancu práv v Slovenskej republike. S dôrazom na Rezolúciu 1959 (2013) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, v ktorom boli vyzvané členské štáty k tomu, aby „vynaložili všetko úsilie na to, aby sa zabránilo rozpočtovým škrtom, ktorých výsledkom je strata nezávislosti ombudsmanských inštitúcií, či dokonca ich zánik,“ možno konštatovať, že zabezpečenie dostatku finančných prostriedkov a ľudských zdrojov pre úrad verejného ochrancu práv by malo byť prioritou každej demokraticky a racionálne zmýšľajúcej vlády.

Súdnictvo – právo na spravodlivý a rýchly proces

Právo na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov je jedným zo základných práv zakotvených v Ústave SR. Okrem celkového stavu, v akom sa nachádza naša justícia, občanov sa najväčšmi dotýka vymožiteľnosť práva a zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Stáva sa, že niektoré súdne procesy trvajú viac ako 15 rokov a ľudia sa ani po rokoch nedočkajú spravodlivého rozsudku. Na zabezpečenie funkčnej a výkonnej spravodlivosti nestačí len možnosť obrátiť sa bez diskriminácie na súd, ale domôcť sa skutočnej súdnej ochrany v riadnom čase. Skutočná súdna ochrana znamená mať v rozumnom čase v ruke právoplatný súdny rozsudok. Zabezpečiť rozumnú lehotu je predovšetkým úloha sudcu. Konkrétne, súdne konanie (podľa oficiálnych štatistík ministerstva spravodlivosti) dnes v prieme trvá:

• 12,1 mesiaca pri občianskoprávnych súdnych sporoch,
• 14,6 mesiaca pri obchodných sporoch,
• 7 mesiacov vo veciach starostlivosti o mladých,
• 4,5 mesiaca v trestnoprávnom konaní.

S neprimeranou dĺžkou konania sa pritom často spájajú negatívne dôsledky, napr. znížená vymožiteľnosť práva. Závažnosť problematiky prieťahov v súdnom konaní potvrdzuje aj štatistika Ústavného súdu. Len v prvom polroku 2015 najpočetnejšiu agendu tvorili sťažnosti fyzických a právnických osôb, v ktorých sťažovatelia namietali práve porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy (1199 sťažností za prvý polrok 2015). Za prvých 6 mesiacov roka 2015, Ústavný súd priznal náhradu vo výške 347 110 eur.

Najviac prípadov prieťahov v súdnom konaní je evidovaných na súdoch v Bratislave. Negatívnou štatistikou sa môže „pochváliť“ napríklad aj Okresný súd v Malackách, na ktorý prišlo v roku 2014 viac ako 16 500 podaní, pričom nevybavených vecí zostalo až 10 770. Opačnú stranu mince prestavujú napríklad súdy v Nových Zámkoch, Lučenci, Partizánskom či Ružomberku, ktoré dokázali vyriešiť obchodnoprávne spory v priemere o desať mesiacov rýchlejšie, než je celoslovenský štandard. Pozitívne výsledky vykazujú aj Okresný súd Košice – okolie a Okresný súd Revúca, ktoré vedú tabuľku najväčšieho počtu vybavených vecí v hlavnej agende na jedného sudcu.

Zo strany súdov sú často medializované informácie, že súdy sú poddimenzované a majú veľké množstvo agendy. No ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže byť zmarené len preto, že štát nevie zabezpečiť dostatočný počet sudcov, vyšších súdnych úradníkov, príp. iného odborného personálu. Nedodržiavanie ľudských práv sa nedá ospravedlňovať neschopnosťou alebo nedostatočnými administratívnymi kapacitami štátu.

Ako problém vnímame aj to, že súdnych úradníkov je cca 1,5-krát menej ako sudcov, čo spôsobuje, že sudca často nesúdi, ale len úraduje, príp. robí úkony, ktoré by mohol urobiť niekto iný. Napríklad v Nemecku spracúvajú 85 % agendy práve vyšší súdni úradníci, čím ponechávajú sudcovi priestor na to, aby sa mohol plne koncentrovať na svoje rozhodovacie povinnosti.

Ďalším problémom je aj nekompetentné rozhodovanie sudcov z rôznych dôvodov – sudca nemá dostatočnú odbornosť a/alebo skúsenosť, alebo nie je nestranný – pôsobia na neho vplyvy z externého, či interného prostredia (napr. korupcia, klientelizmus).

Odborné vzdelávanie sudcov by sa však nemalo obmedzovať len na oblasť práva, ale aj na iné oblasti, ako napríklad ekonomika, dane, sociálna práca, psychológia, teológia, etika, rétorika, komunikácia a ďalšie (tzv. špecializované vzdelávanie).

Za fungovanie súdu zodpovedá predseda súdu. Tam, kde je predseda súdu manažérsky zdatný a odvážny robiť zásadné rozhodnutia, tam je efektivita práce jeho súdu vyššia. Kvalita celého súdu je priamo úmerná kvalite a manažérskym schopnostiam predsedu súdu.

Osobitnou témou v súdnictve je zodpovednosť sudcov. Za zlé rozhodnutie je zodpovednosť voči sudcovi vyvodená len zriedkavo. Podľa štatistík v roku 2014 evidovala Súdna rad len šesť prebiehajúcich disciplinárnych konaní. Ak sa už disciplinárne konania voči sudcom vedú, mnohokrát je pri nich možné pozorovať tendenčné politické pozadie.

Efektívne procesné právo a alternatívne riešenie sporov

Kvalitné a efektívne súdnictvo je dôležité aj pre ekonomiku, a to osobitne obchodné súdnictvo a konkurzné a reštrukturalizačné konania. Ich doterajšia právna úprava je nedostatočná (napríklad kauza Váhostav), s čím súvisí aj špecializácia súdov a tzv. špecializované vzdelávanie sudcov. V súlade s vývojom na úrovni Európskej únie rastie záujem o využívanie alternatívneho riešenia sporov, akými je mediácia, rozhodcovské konanie alebo spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Tieto formy je žiaduce podporovať, najmä pokiaľ ide o drobné spory a ak je jednou zo strán sporu spotrebiteľ.

Elektronizácia súdnictva

Elektronizácia a informatizácia súdnictva môže výrazným spôsobom napomôcť prekonať problémy súdnictva a je nepochybne vhodným podporným nástrojom, ktorý by sa mal podporovať. Nejde pritom len o modernizáciu výpočtovej techniky, ale predovšetkým o elektronizáciu súdneho spisu, zavedenie elektronického doručovania a ďalších elektronických služieb súdnictva (elektronický denník znalca, register diskvalifikácií, centrálna evidencia exekúcií a pod.). V oblasti trestného práva, aj vo vzťahu k obetiam trestných činov, je namieste podpora implementácie systému ESMO (elektronické služby monitoringu obvinených a odsúdených osôb). Z pohľadu rozvoja vedenia obchodného registra je dôležité zabezpečiť prepojenie jeho zbierky listín s registrom účtovných závierok (Finančná správa SR) a rovnako prepojenie obchodného registra na register právnických osôb.

Obete trestných činov

Na Slovensku je nedostatočne upravené postavenie obetí trestných činov a zmena tohto postavenia už nebude len vnútroštátnou záležitosťou z dôvodu prijatia smernice EÚ upravujúcej túto problematiku. Osobitnú podporu aj v podobe legislatívy si zaslúžia organizácie, ktoré obetiam trestných činov poskytujú všestrannú pomoc (psychologickú, právnu, sociálnu, zdravotnú a pod.). Osobitne obete, ktorými sú deti a mladiství, nemajú zaručené dostatočnú právnu ochranu v prípade takých trestných činov, akými sú sexuálne zneužívanie, sexuálne násilie alebo znásilnenie. Nevyhovujúci je zároveň systém, v rámci ktorého sa obeť musí neraz domáhať odškodnenia až v rámci občianskoprávneho konania, pričom nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčiava v trojročnej lehote.

Naše riešenia

1. Výrazné posilnenie nezávislosti polície, prokuratúry a súdov.
2. Podpora efektívnej a funkčnej prokuratúry, ktorá bude vychádzať z kvalitného personálneho substrátu – teda z kompetentných ľudí na správnom mieste, ktorí dokážu dôsledne dohliadať na dodržiavanie zákonných postupov.
3. Rozšírenie práva navrhovať kandidátov na funkciu generálneho prokurátora.
4. Zásadné zmeny rady prokurátorov, jej otvorenie sa členom mimo prokurátorského prostredia, a tým aj verejnej kontrole prokuratúry.
5. Zmeny v disciplinárnych konaniach vo veciach prokurátorov. Presadenie prvku verejnej kontroly do disciplinárnych komisií a oslabenie vplyvu generálneho prokurátora na zloženie disciplinárnych komisií, disciplinárne konanie a rozhodnutie.
6. Výberové konania na funkciu prokurátora by sa mali vzťahovať na všetkých uchádzačov o funkciu prokurátora. Tieto výberové konania by mala uskutočňovať výberová komisia, ktorú nebudú tvoriť len prokurátori, a ktorej členov budú nominovať aj subjekty mimo prokurátorského prostredia.
7. Zmeny v disciplinárnych konaniach vo veciach sudcov, t. j. sfunkčnenie disciplinárneho konania, sprecizovanie niektorých konkrétnych ustanovení týkajúcich sa disciplinárneho procesu a hmotnoprávnej úpravy.
8. Zabezpečiť taký výberový proces na funkciu sudcu, ktorý nebude vzbudzovať pochybnosti o jeho objektívnosti a transparentnosti. Preto navrhujeme zmeny v zložení výberovej komisie tak, aby výkonná či zákonodarná moc obsadzovali komisie osobami nepôsobiacimi v justícii.
9. Úpravy týkajúce sa prípravného vzdelávania uchádzačov o funkciu sudcu tak, aby sa takéto vzdelávanie týkalo iba uchádzačov predložených Súdnej rade SR na prerokovanie. Dôkladné zadefinovanie prípravného vzdelávania tak, aby uchádzači z iných právnických profesií neboli znevýhodňovaní pri uchádzaní sa o funkciu sudcu.
10. Vytvorenie štandardizovaného hodnotiaceho hárku pre ústnu časť výberového konania sudcov. Uvedený hárok by mal mať formu prednastavených, konkrétnych a objektívnych kritérií hodnotenia, ktoré majú členovia zohľadniť a odôvodniť ich naplnenie alebo nenaplnenie uchádzačom.
11. Analyzovanie dopadov návrhov ústavných zákonov a iných zákonov na súdnictvo, napr. rozšírením jednotnej metodiky posudzovania vplyvov.
12. Dodržiavanie všetkých základných práva slobôd a vyhodnocovanie možných rizík pre dlhodobo udržateľné garancie ľudskej dôstojnosti.
13. Ústavný súd Slovenskej republiky má byť nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Aby bol cieľ nezávislosti naplnený, odstránime politický vplyv na túto najvyššiu súdnu inštitúciu a budeme presadzovať zmenu spôsobu výberu ústavných sudcov.
14. Prijmeme opatrenia na odstránenie faktorov, ktoré spôsobujú prieťahy v súdnom konaní, ako sú napríklad nízky počet sudcov na niektorých súdoch, nízka kvalita sudcov a spôsob ich rozhodovania (neefektívne manažovanie práce), nedostatočná personálna podpora ostatného súdneho aparátu, časté zisťovanie príslušnosti súdu, opakované vytyčovanie pojednávania, neschopnosť sudcu ukončiť dokazovanie a meritórne rozhodnúť, neefektívne a zdĺhavé vypočúvanie svedkov a nariaďovanie znaleckého dokazovania, neefektívne rozhodovanie o námietkach, nečinnosť odvolacieho súdu v odvolacom konaní, viacnásobné zrušenie rozsudku odvolacím súdom, nevyužitie zákonných prostriedkov v prípadoch nedisciplinovanosti obžalovaných, obhajcov a svedkov, obdobie dlhodobej nečinnosti zo strany súdu.
15. Proporčné navýšenie počtu súdnych úradníkov, čím sa konanie zrýchli, zvýši sa počet vybavených vecí a následne sa zníži suma vysúdená v rámci náhrad za prieťahy v konaní. Ušetrené financie, ktoré štát v súčasnosti vynakladá na úhradu ujmy, môžu slúžiť na zvýšenie počtu súdnych úradníkov.
16. Zavedenie formulárov v jednoduchých veciach, ktoré by obsahovali štandardné náležitosti podaní.
17. Zefektívnenie doručovania rozhodnutí. Sme presvedčení, že nové procesné kódexy spôsobia posun „vpred“ v doručovaní. Avšak až dôsledné zavedenie a využívanie elektronických schránok a právneho inštitútu fikcie doručenia spôsobí efektívnosť doručovanie akýchkoľvek rozhodnutí súdu. Budeme priebežne a dôsledne vyhodnocovať, ako sa nové inštitúty osvedčia.
18. Motivovať advokátov k uzavretiu zmieru, napríklad znížením straty na súdnom poplatku.
19. Skrátenie koncipientskej praxe z piatich na tri roky.
20. Súdy musia mať automaticky k dispozícii všetky štátne registre (register obyvateľstva, úrad práce, kataster, sociálna poisťovňa, väzenstvo).
21. Presadenie vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti sudcu pri prieťahoch v konaní.
22. Novelizácia procesných pravidiel konania pred Ústavným súdom SR tak, aby sa občan mal možnosť obrátiť na Ústavný súd so sťažnosťou aj vtedy, ak sa všeobecný súd vyhlási za nepríslušný v jeho veci konať.
23. Povinné hodnotenie práce sudcov. Našim cieľom je podrobenie práce sudcov dôslednej verejnej kontrole v užívateľsky prístupnom rozhraní – občan nemá pátrať po rozhodnutiach desiatky hodín, štát musí zabezpečiť prostredie, kde rozhodnutie je ľahko dostupné, a to najmä podľa zadaných kritérií (sudca, spisovná značka, predmet sporu). Porovnávanie rozhodnutí v rovnakej veci aj na nižších súdoch môže pomôcť tak občanovi, jeho zástupcovi, ako aj samotnému sudcovi.
24. Zlepšenie transparentnosti výberu sudcov (dôkladné odôvodnenie poradia uchádzačov, psychologické testy, lepšie zásady hodnotenia sudcov, ktoré budú sprístupnené kolegom). Takisto zverejníme informácie o výberových konaniach na miesta vyšších súdnych úradníkov.
25. Dôsledná odborná príprava všetkých sudcov vrátane kontinuálneho a špeciálneho vzdelávania.
26. Posilnenie kompetencie a právomoci predsedu súdu o možnosť sankcionovať sudcov na jeho súde, a to aj potrebnou zmenou legislatívy.
27. Prijatie etického kódexu sudcu, ktorý bude mať ambíciu zakotviť vyššie štandardy, než sú medzinárodné kritéria.
28. Zlepšenie procesov súvisiacich s vedením obchodného registra, ako aj konkurzné konania a reštrukturalizačné konanie (najmä v prospech slušných podnikateľov a malých veriteľov). Podporíme väčšiu špecializáciu súdov vrátane špecializovaného vzdelávania sudcov.
29. Zlepšenie právnej úpravy týkajúcej sa alternatívnych foriem riešenia sporov, najmä v prípadoch, ak pôjde o spotrebiteľa, vrátane exekučných konaní.
30. Zefektívnenie vymáhateľnosti práva v oblasti hospodárskych vzťahov, nakoľko je to základným predpokladom zdravého podnikateľského prostredia, a tým aj hospodárskeho rastu.
31. Elektronizácia súdneho spisu, elektronické doručovanie a ďalšie elektronické služby súdnictva.
32. Účinná implementácia systému ESMO (elektronické služby monitoringu obvinených a odsúdených osôb).
33. Vytvorenie dôstojných podmienok na fungovanie a realizáciu oprávnení verejného ochrancu práv, a to najmä zabezpečením jeho finančnej sebestačnosti.
34. Rozšírenie zoznamu ústavných činiteľov, ktorí majú garantovanú účasť na schôdzach NR SR aj o verejného ochrancu práv a zakotvíme povinnosť poslancov prerokovať jeho správu alebo mimoriadnu správu predloženú parlamentu.
35. Správu verejného ochrancu práv o dodržiavaní základných práv a slobôd, ktorá je každoročne prednášaná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, nebudeme ignorovať tak, ako je to dnes u niektorých politických subjektov bežné. Budeme dôsledne sledovať a v súlade s volebným programom presadzovať jej závery a odporúčania. Zvážime legislatívnu úpravu presadzovania záverov a odporúčaní verejného ochrancu práv vo výboroch, či pléne NR SR tak, aby neplnila len informatívnu funkciu, ale bola zároveň manažérskym nástrojom zlepšovania právneho poriadku Slovenskej republiky.
36. Budeme s verejným ochrancom spolupracovať na princípe idey „otvorených dverí“.
37. Prijatie legislatívnych opatrení na vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie si povinností, ako aj riadne sfunkčnenie parlamentnej hodiny otázok a interpelácií tak, aby začali plniť svoju štandardnú funkciu, ktorú predpokladal zákonodarca pri prijatí rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (t. j. kontrola činnosti vlády SR a jej členov, najmä dodržiavania zákonov a plnenia programového vyhlásenia vlády, ako aj uznesení parlamentu a vlády).
38. Upravenie postavenia obetí trestných činov v samostatnom zákone v súlade so smernicou EÚ. Zavedieme mechanizmus podpory organizácií venujúcich sa pomoci týmto obetiam zo štátneho rozpočtu.
39. Zrušenie premlčateľnosti trestného stíhania a výkonu trestu, a to aj u mladistvých páchateľov, vo vzťahu k trestným činom sexuálneho zneužívania, sexuálneho násilia, znásilnenia a ďalším podobným trestným činom. V záujme efektívnej ochrany detí sprísnime tiež trest zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi za spáchanie týchto trestných činov.