Keď sa povie „politika“, nejednému sa otvára nožík vo vrecku, aj keď ho tam nemá. Politika jednoducho nie je slovo, ktoré poteší, ale je súčasťou našich životov a či si to pripustiť chceme, či nie​, ​každodenne nás ovplyvňuje.

Zo zvyku si na ňu pofrfleme, mávneme rukou, zahrešíme, čo na nás zase vymysleli a ideme radšej hodiť veci do práčky, lebo  kôš už  prekypuje. Pre bežný život je to nepochybne užitočnejšie. Ale stačí to?

V demokracii to jednoducho nestačí. Ak sa dokážeme rozhodnúť, aké ponožky si ráno oblečieme, či do akej školy dáme dieťa, prečo sa nevieme rozhodnúť či ísť voliť.

Prečo sa necháme ovplyvňovať, miesto toho, aby sme sami ovplyvňovali? Prečo netvoríme, ale nechávame potvoriť? Možno máme obavy. Sme neistí, či sa rozhodneme správne, lebo za rozhodnutia je potrebné niesť aj zodpovednosť. Ak máme možnosť niečo zmeniť, treba to urobiť, nie sme predsa stromy. A treba začať pekne od seba. Hoci aj účasťou na domovej schôdzi 🙂

Chcem povzbudiť všetkých ľudí, aby sa začali zaujímať o veci verejné, lebo ako vraví dávna múdrosť, ako si urobia, tak budú mať. Želám si, aby ľudia viac poznali minulosť, lebo tá ich naučí lepšie žiť v prítomnosti a tvoriť lepšiu budúcnosť. A napokon, aby sa nikdy, nikdy, nikdy nevzdávali.

Skrátka, aby sme všetci používali zdravý sedliacky rozum, pristupovali k veciam verejným so Sokratovskou rozvahou a využívali pritom silu a moc samých seba tak, ako to radí Winston Churchill.